Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

forma -y -riem ž.

1. vonkajšia podoba, tvar, vzhľad: okrúhla f. taniera, dávať niečomu f-u

2. nástroj, predmet, kt. dáva veci tvar: tortová, odlievacia f.

3. spôsob prejavu, podania, spracovania: f. myslenia, populárna f. výkladu, ústna, písomná f.; lingv. f. slova a) rad foném, ktorým sa vyj. istý význ. b) gram. tvar: slovesná f.

4. náležité spoloč. správanie, zvyklosti: zachovávať v prejave, pri kontakte isté f-y, dbať na f-u

5. formálnosť, formalita: je to len f.

6. hovor. kondícia, výkonnosť (obyč. dobrá): dobrá, slabá f. futbalistu, herca; (ne)byť vo f-e, dostať sa do f-y

● (len) pre f-u (robiť niečo) naoko; z nevyhnutnosti; to nemá f-u nie je to vhodné; expr. robiť f-u pretŕčať sa, vystavovať sa;

vo forme, formou predl. s G kniž. vyj. spôsob uskutočnenia: odpoveď vo f-e listu; platba f-ou poukážky;

formový príd.;

formovo prísl.;

formička -y -čiek ž. zdrob. k 2, expr. k 5: f-y na pečenie; f-y na hranie (do piesku)

forma -my foriem ž.

forma -my foriem ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ vonkajší tvar, vzhľad nejakej veci; syn. podoba: okrúhla, podlhovastá f. taniera; f. hlavy, brady; listová, albumová f. katalógu; medovník vo forme srdiečka; zmeniť formu klobúka; mať, stratiť, nadobudnúť peknú formu (tela); Začal som strihať plot, dávať mu formu a omladzovať ho. [H. Zelinová]
2. ▶ nástroj, predmet, ktorý dáva veci požadovaný tvar: papierová, drevená, kovová, sadrová f.; tortová, pudingová f.; klobúková, tehlová f.; farbiarska, tlačová f.; lisovacia, tvarovacia, odlievacia f.; skladaná, delená, etážová f.; f. na syr, na chlieb, na bábovku; vliať cesto do formy; Vyklepávať z dvanásťkilovej formy dezerty nebolo pre ženy ľahké. [Vč 1980]
3. ▶ spôsob prejavu, podania, spracovania a pod.: ústna, písomná f. odpovede; úradná f. listu; štátna, súkromná f. vlastníctva; f. výučby, výchovy; nadstavbová, individuálna f. štúdia; nová f. maturity; umelecká f. zobrazenia; popularizačná, esejistická f. článku; neprimeraná f. protestu; atypická f. ochorenia; Počítačové pirátstvo - moderná forma kriminality. [Pc 1998]; Podľa papierovej formy šance oboch sú vyrovnané. [Vč 1986] podľa predchádzajúcich výsledkov; lit. románová, veršová f. literárneho diela; výtvar. renesančná, baroková, klasická f. diela; hud. sonátová, rondová, piesňová f.; div. malé javiskové formy názov pre javiskové stvárnenie malých literárnych útvarov; lingv. f. slova rad foném, ktorým sa vyjadruje istý význam; biol. živočíšna, rastlinná f. organizmu vnútrodruhová systémová kategória; práv. f. právneho úkonu, žaloby, návrhu zmluvy; f. poslednej vôle; vonkajšia f. vyjadrenia práva (napr. zákon, nariadenie, vyhláška); cirk. f. sviatosti podstatná formula, ktorou sa udeľuje sviatosť a ktorá objasňuje jej význam
4. ▶ vnútorná štruktúra niečoho prejavujúca sa navonok: demokratická f. štátu; parlamentná f. vlády; f. existencie hmoty; Planéta nie je schopná neprestajne a bez ohraničenia dodávať materiál na akúkoľvek formu života. [A. Vášová]
5. hovor. ▶ obyč. dobrý fyzický al. duševný stav: dobrá, slabá, mimoriadna, momentálna f. športovca, herca; kolísavosť formy mužstva; byť, nebyť vo forme; dostávať sa do formy; vyjsť, vypadnúť z formy; stratiť, vyladiť, načasovať formu; Jeho forma doslova explodovala. [Šp 1985]
6. ▶ náležité spoločenské správanie, zvyklosti: zachovávať spoločenské formy bontón; mať zmysel pre vhodnú formu správania; dodržiavať, podceňovať formu obliekania; dbať na formu stolovania; pren. byť otrokom formy príliš sa pridržiavať zaužívaných pravidiel, noriem
7. ▶ niečo druhotné, vonkajšie, formálnosť; syn. formalita: to je len f.
8. filoz. ▶ (u Aristotela) tvar v protiklade k látke (matérii); spôsob existencie a vyjadrenia obsahu skutočnosti
9. mat., log. ▶ štruktúra myšlienky, vety, ich spájanie do celkov, zapisované pomocou formúl: výroková f. funkcia, ktorej hodnoty sú výroky
10. ▶ gramatický tvar slova: slovesná, zvratná, vidová f.; plurálová f.; určité formy slovesa
◘ fraz. [len] pre formu [robiť/urobiť niečo] a) z formálnych dôvodov, naoko b) z nevyhnutnosti; robiť/strúhať formu pretŕčať sa, vystavovať sa; to nemá formu nie je to vhodné
▷ vo forme predl. s G ▶ vyjadruje spôsob uskutočnenia; syn. formou: odpoveď vo forme listu; dodávať vo forme polotovaru; ↗ i formou; formička -ky -čiek ž. zdrob. k 2, expr. k 5: formičky na pečenie; udržiavať si formičku

forma -y ž. ‹l›

1. (vonkajší) tvar, podoba, vzhľad: pekná f. klobúka; mat. mnohočlen, ktorého každý člen má ten istý stupeň, homogénny mnohočlen

2. čo dáva nejakej veci tvar: tortová f.; tech. (zlievarenská) f. blok zo žiaruvzdorného materiálu (formovacej zmesi) s dutinou negatívneho tvaru modelu odliatku: piesková, kovová f.; lisovacia f.; sklárska f.; polygr. tlačiarska f. celok z tlačiarskych a netlačiarskych prvkov: raziaca f.

3. spôsob spracovania, podania, prejavu; f. listu; populárna f. výkladu; f. správania; f. vzdelávania; biol. živočíšna, rastlinná f. vnútrodruhová systémová kategória; umel., lit. umelecké stvárnenie obsahu; lingv. f. slova tvar, najmä gramatický, podoba; práv. predpísaný spôsob právneho úkonu: f. mzdy; polit. f. vlády; log. logická f. štruktúra výrazu; filoz. tvar (u Aristotela) v protiklade k látke (matérii): f. je spôsob existencie a vyjadrenia obsahu skutočnosti; marx. ekon. f-y hodnoty vyjadrenie hodnoty tovaru v rôznych vývojových etapách tovarovej výroby a výmeny

4. miera výkonnosti (najmä športovej); jej dobrý stav: byť vo f-e byť schopný podávať dobré výkony, byť disponovaný na niečo

5. niečo druhotné, vonkajšie, formalita:

● pre f-u (i lat. pro forma) z formálnych dôvodov, nie naozaj, zdanlivo;

formový príd. f-á stránka ľudovej piesne formálna; polygr. f. rám pravouhlý kovový rám, do ktorého sa uzatvára tlačiarska forma;

formovo prísl.;

formovosť -ti ž.

formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formality • forma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahu • formálnosť • konvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvencie • zvyklosť • návyk • zvyčaj • obyčaj

2. p. formalizmus

forma 1. p. podoba 1, tvar, charakter 2, vzhľad, verzia 2. p. formalita 1 3. p. stav¹ 1

charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahu • letora: veselá letora • hovor. nátura: chlapská nátura • kniž. naturel: umelecký naturel • profil: profil vedca

2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz diela • povaha: povaha choroby • spôsob: kresťanský spôsob myslenia • kniž. kolorit: lyrický kolorit drámy • kniž. tvár: pravá tvár komunizmu • kniž. razenie: ironické šľahy shawovského razenia • tvárnosť: tvárnosť spoločnosti • rámec • forma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu

podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvar • forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar • tvárnosť: tvárnosť krajiny • ráz • charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter • kniž. tvár: zimná tvár dediny • fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat • formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

p. aj tvar

2. súhrn vlastností • výzor • vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad • kniž. vid: človek pekného vidu • zastar. parsún • imidž • subšt. vizáž

p. aj vzhľad

3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov • obdoba • paralela • analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi • paralelnosť • analogickosť

4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2

ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu

stav¹ 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podniku • okolnosti • pomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inak • postavenie • položenie • rozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženie • pozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrá • kondícia • hovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu

p. aj situácia 1

2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2

verzia jedna z rozdielnych podôb textu literárneho, hudobného a pod. diela al. vôbec jazykového prejavu: rozličné verzie ľudových povestí; slovenská verzia cudzojazyčného filmu • podoba • forma: filmová podoba, forma románu • znenie: pôvodné znenie článku • obmena: opis udalosti v niekoľkých obmenách • redakcia (jedna z rozličných úprav toho istého textu): nová redakcia stanov • variant • variácia: viaceré varianty, variácie prednášky • mutácia: vidiecka mutácia novín

vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž

forma, -y, -riem ž.

1. podoba, tvar nejakej veci: okrúhla, štvoruholníková, podlhovastá, pravidelná f., mať, nadobudnúť, stratiť, meniť f-u; dať niečomu f-u

● vo f-e niečoho v podobe niečoho, ako niečo;

2. vnútorné zloženie, uspôsobenie prejavujúce sa navonok, vnútorná štruktúra niečoho: štátna, vládna f.; f. vedomia, myslenia, bytia, objektívna f., vyššia, nižšia f.; f. existencie;

3. spôsob umeleckého prejavu: tanečná, rytmická f.; lit. prozaická, veršová, piesňová, dialogická f.; výtv. baroková f.;

lingv. spôsob vyjadrenia v reči, v jazyku: slovesná f.;

4. spôsob konania, prejavu, súhrn vonkajších náležitostí; formalita: organizačná, úradná f., ústna, písomná f., podať niečo prístupnou f-ou, zachovávať isté f-y; Neprieč sa pre hlúpe formy! (Bod.)

● (len) pre f-u (urobiť niečo) len z nutnosti, len aby sa vyhovelo ustáleným spôsobom, zvyklostiam, formalitám;

5. hovor. (obyč. o športovcoch al. divadelných umelcoch) schopnosť dobre zastať svoju úlohu, disponovanosť, kondícia: byť, nebyť vo f-e byť, nebyť disponovaný; prísť do f-y nadobudnúť schopnosť niečo dobre robiť; vyjsť z f-y vyjsť z cviku;

6. predmet, vec, zariadenie dávajúce niečomu podobu, tvar, pomocou čoho sa zhotovujú odliatky a pod.: vyliať, odliať niečo do f-y, bábovková, tortová f., plechová, kovová, drevena f., odlievacia, lisovacia f.;

7. typ. určité množstvo sadzby zalomenej do strán;

formový príd.;

formovo/-e prísl.;

formička, -y, -čiek ž. zdrob. k 6

forma ž. (fórma, furma)
1. csl vzor, model: Podla furmi som nastrihau̯ súkna (Pribylina LM); Furma na hábi sa rozdriapala (Klenovec RS); Nakoňiedz ešťe šecko poprirovnáva podla furmi a dúška je hotová (Prochot NB); Štopujem fucakle polla takej jéj furmi (Kubrica TRČ); Každa krajčirka šije podľa furmi (Spiš. Štvrtok LVO)
F. viberaď z ňiekoho furmi (Martin) - brať si za vzor; ňemaď žiadnej furmi (Prosné PB) - nemať spôsoby správania sa
2. csl predmet dávajúci niečomu podobu: To sa pekňe dá do furmi, to sa tlačí pekňe (Hybe LM); Pekla tortu vo forme (Kociha RS); Ženi vibierali si furmi na bábovku a na cukrové (Bánovce n. Bebr.); S furmoh vibiraľi vaľki (Hubošovce SAB); Cehli robiľi na stoľe s formami (Dl. Lúka BAR)
F. taki ja_kebi s furmi višol (Brezina TRB) - dokonalý
3. zsl druh výšivky na čepci al. nad zápästím rukáva: Rukáuce na žial mali furmu višitú na čierno (Návojovce TOP); Potom sa šili také formi (Hlboké SEN); fórma (Kostolné MYJ); formička ž. zdrob. expr. k 1 - 3: furmička na višívaňia (V. Straciny LUČ); Niékeré putráki sa robá polla formičék (Trakovice HLO); fórmička (Kostolné MYJ)

formička p. forma

furma p. forma

forma [fo-, fu-] ž lat
1. podoba, tvar veci: dwanacte lžjc gedne formy (RUŽOMBEROK 1598); z gedneg tekwice trogakeg formi dinne budeš mati (PR 18. st)
2. spôsob konania, prejavu: forma profesie bratruw menssych (TRNAVA 1713); genus dicenti: spúsob, forma mluweňá (KS 1763); dluhe fformy modliteb (UD 1775)
F. na f-u na spôsob: dwere z dubowych stlpow na kamennu formu kresanych (TRENČÍN 1694); aliter: giným spůsobem, na ginu formu (WU 1750) inak; postel na stolowu furmu (M. KAMEŇ 1772); počtarské penize wssudy na gednu furmu neb spúsob se wyplacagu (Kur 1782) rovnakým spôsobom, rovnako
3. vzor, predloha: od jednej furmy obzvlaštnej, kdy obrusy budu delat na tu furmu, od lokte per d 10 (BYTČA 1610 CM); mentečik nemeckeg ffurmy (SLATINKA 1676) strihu; obrusy na broskynowu furmu (KRUPINA 1721); s formy pjsati list (KS 1763) podľa predlohy; obrus damaskoweg furmy (M. KAMEŇ 1772)
4. zariadenie, kt. dáva nej. veci tvar: furma železna rurowa (ORAVA 1611 E); forma oplatkowa (BYTČA 1614); furma drewena na siry (NITRA 1737); mincyrská forma; ssewcowské kopita, formj (KS 1763);
x. pren (luteráni) stará kacýrstwy do nowé formy zlyli (FP 1744) dali im novú podobu
5. drevená časť strelnej zbrane; pažba: forma k hakownyczam; furmy drewenne k delom (LIETAVA 1633) lafety
6. gram vonkajšia podoba slova, gramatický tvar: z přjkladu a formy declinowánj a conjugowánj; adjectiva magjcý tři formy ý, á, é (MZP 1696); -ový príd: litér skladač (litery) na fformowu desku kladie (OP 1685); -ička dem k 1, 3, 4: mosaczne hodinky, po wrchu furmyčska stryberna; osem furmičsek na pysskoty (NITRA 1737); formula: furmička (LD 18. st)

formový p. forma

furma p. forma