páka -y pák ž.
1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou; fyz. jednoramenná, dvojramenná p.
2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u
● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ; nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;
pákový príd.: p. lis, p-é váhy;
páčka -y -čok ž. zdrob.
páka páky pák ž.
páčka ↗ páka
páka páky pák ž. 1. ▶ jednoduchý nástroj na podvažovanie ťažkých predmetov, v jednom bode podopretá tyč, sochor: oceľová p.; dvíhať balvan pákou; Ľudia mlčky berú na vedomie, že existuje vrstva ľudí, ktorá nepracuje ako ostatní pri lopate, páke, v kanáli. [A. Hykisch] ▷ tech. jednoramenná, dvojramenná páka; montážna páka kľúč, kľuka na doťahovanie; fyz. lomená páka ktorej spojnica pôsobiska sily a pôsobiska bremena neprechádza cez os otáčania 2. tech. ▶ ručne ovládaná tyčovitá súčasť stroja, prístroja, mechanizmu, ktorou sa uvádza do činnosti istá funkcia al. usmerňuje pohyb: preraďovacia, prevodová, radiaca, rýchlostná p. v automobile, ↗ i fraz.; hracie automaty s pákou; zatiahnuť páku; regulovať pohyb pákou; Opatrne stláčal páku a z hadice striekala skalica, ktorú predtým rozmiešali s haseným vápnom v čistej potočnej vode. [V. Šikula]; Otváraš točku a hýbeš pákou pumpy. [LT 1998] 3. šport. ▶ zápasnícky hmat využívajúci tlačenie rukou na kĺbovú časť tela súpera: p. na ruku; učiť sa údery, kopy, páky a pády; pri boji na zemi sa bojovníci snažia zvíťaziť pomocou pák, škrtení ◘ fraz. kniž. byť hybnou pákou byť najdôležitejším činiteľom v niečom; publ. ekonomické páky súbor opatrení na regulovanie finančného trhu; mať v rukách páky rozhodovať, riadiť niečo; nasadiť/použiť/rozhýbať všetky páky vyvinúť všestranné úsilie na dosiahnutie niečoho, zainteresovať všetkých, ktorí môžu pomôcť v istej veci; i pejor. prevodová páka niekto, niečo ako sprostredkovateľ, prostriedok (nepriameho) vplyvu, prieniku, ovládania niekoho, niečoho iného, zmeny, premeny na niečo iné, prechodový činiteľ; pejor. stará páka a) nepríjemná staršia žena b) človek skúsený v istom odbore; pejor. staré páky ľudia brániaci pokroku, málo prístupní zmenám a zaujatí voči niečomu novému ▷ páčka -ky páčok ž. zdrob. k 1, 2: ovládacia, prepínacia p.; Veď je to všetko samý plech a drôty a kovové páčky. [P. Karvaš]
páka, -y, pák ž.
1. v jednom bode podopretá tyč, používaná na dvíhanie bremena;
fyz. jednoduchý stroj: jednoramenná, dvojramenná p.; dvíhať dačo p-ou; pren. Ťarcha útlaku zdvíhala páku odporu (Fr. Kráľ) budila odpor.
2. tech. súčiastka rôznych strojov, ktorou sa uvádzajú do pohybu: zapínacia p., zádržná p., riadiaca p., stlačiť p-u, prehodiť p-u
● kniž. byť hybnou p-ou niečoho hybnou silou; nasadiť, rozhýbať všetky p-y zainteresovať o vec všetkých, čo môžu pomôcť;
pákový príd.: p. rozvod, p. lis;
páčka, -y, -čok ž. zdrob.
páka ž. 1. pliešok na predku podkovy, aby sa kopyto neposúvalo dopredu: páka (Ľubeľa LM) 2. kováč. súčiastka zariadenia na regulovanie ohňa: Francúski oheň mav páke na spotku, s kerima sa regulovav oheň (Podlužany LVI) 3. súčiastka zariadenia na regulovanie sejačky: malá, veľká páka (Tlmače LVI) 4. rukoväť na manipuláciu so zdvihákom stroja na hrabanie, hrabačky: Ked nastali hrable na kolečkách s páku, to bolo uš velké polachčení v žatve (Červeník HLO) 5. súčiastka zariadenia na nastavovanie nožníc: nožnice na páku (Antol BŠ); pákový príd. k 5: pákové nožnice (Slov. Ľupča BB); pákové sponi (Priekopa MAR)
pákový p. páka