kôska p. koska1
koska1 i kôska ž.
1. jor, vsl zdrob. i expr. kosa: Budzeme kośic, ja budzem mac kosu a ti kosku, bo ti eśči mali (Fintice PRE); kuoska (Hor. Lehota DK)
2. šar kosák na vyžínanie trávy a odberanie skoseného obilia: Chlop kośil žito a baba mu odbirala s kosku harstki (Žatkovce SAB); koska (Babie GIR, Bretejovce PRE)
koska2 ž. trojuholníková šatka na plecia: koska (Teplička n. Váh. ŽIL)