Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

vytočiť dok.

1. točením dostať z bežnej, pôv. polohy, skrútnuť: v. driek; v. volant doprava

2. točením uvoľniť, vykrútiť: v. pásku zo stroja

3. točením získať: v. med

4. zvoliť na číselnici, vykrútiť: v. telefónne číslo

5. točením opracovať, vyrobiť, vysústružiť: v. súčiastku;

nedok. vytáčať -a

// vytočiť sa

1. skrútiť sa (význ. 2, 3): kolesá sa v-li doprava

2. hovor. vytancovať sa, vykrútiť sa: v. sa v tanci;

nedok. vytáčať sa

1. k 1, 2

2. hovor. vykrúcať sa (význ. 4), vyhovárať sa: v-l sa, ako vedel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vytáčať ‑a ‑ajú nedok.; vytáčať sa

vytáčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok.


vytáčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čanie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukoupokrúcaťzastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkouvrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostomexpr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavuzvŕtať obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniazexpr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ružencamotor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor

2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť skrúcať stáčať zvŕtať zakrúcať zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant dopravavykrúcať vykrucovať vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora

3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1


okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľať odkladať odsúvať odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhať meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sa zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať sa ostýchať sa pohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše onačiť sanár.: hákliť sa obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať sa vytáčať sa vyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa) ondiať (sa) tentovať sa: Čo sa ondieš?


vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlomzvŕtať sa vrtieť sa vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa vytáčať sa vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič neviehľadať výhovorkyhovor.: lavírovať manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiťhovor.: robiť fóry okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalejnár. odmáhať (sa) (Dobšinský)pren.: krútiť sa točiť sa

3. p. tancovať


vykrúcať 1. krútením dávať istý smer • vykrucovať skrúcať vytáčať stáčať: vykrúca, skrúca, stáča páku doľava; vykrúcať, vykrucovať, vytáčať si fúzykrútiť točiť: krúti, točí krkomvrtieť zvŕtať: vrtí hlavou, zvŕta hlavu

2. vyberať z obalu (op. zakrúcať) • vybaľovať: vykrúca, vybaľuje si desiaturozbaľovať rozkrúcať: rozbaľuje, rozkrúca dieťa z plienok

3. hovor. dávať niečomu iný zmysel, zakrývať pravdu • vytáčať: všelijako vykrúca, vytáča, ale nedarí sa mu oklamať náskrútiť točiť vyhýbať uhýbaťhovor. lavírovať: v reči krúti, vyhýba, uhýba, no zbytočneokolkovať (zdráhať sa povedať pravdu) • prekrúcať (zámerne skresľovať skutočnosť): všetko prekrúca, vinu váľa na druhých

4. p. tancovať


vymetať1 1. metlou odstraňovať smeti odniekiaľ • zametať: vymetať, zametať izbu, dvor

2. odstreďovať med z plástov v medomete • vytáčať


vytáčať sa p. vykrúcať sa 1, 2


vytáčať1 p. vykrúcať 1, 3


vytáčať2 p. vymetať1 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vytáčať1, -a, -ajú nedok.

1. (čo) krútiť, točiť, vykrúcať: v. hlavu, nohy ruky;

2. (čo) voliť číslo na telefónnom aparáte: S neochvejným pokojom vytáčam číslo. (Karv.)

3. expr. (koho) s niekým tancovať, vykrúcať: To ste vy vytáčali našu Marču na veselí. (Tat.);

dok. vytočiť1

|| vytáčať sa

1. točiť sa, krútiť sa: Vytáčam sa v dvojitých dverách. (Taj.)

2. expr. šikovne sa dostávať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovárať sa, vykrúcať s: Cítil, že je tu daromné vytáčanie a vzdorovanie. (Čaj.);

dok. k 2 vytočiť sa


vytáčať2, -a, a-jú nedok. (čo) točením al. sústruhovaním vyrábať: v. súčiastky; V každom dvore vytáčali z hliny hrnce, džbány. (Štítn.);

dok. vytočiť2

vytáčať3, -a, -ajú nedok: včel. v. med odstreďovať, oddeľovať med z plástov odstredivou silou v medomete;

dok. vytočiť3


vytočiť1, -í, -ia dok.

1. (čo) točením zmeniť polohu, skrútiť, skrútnuť, vykrútiť, stočiť: v. hlavu, driek;

2. (čo) zvoliť číslo na telefónnom aparáte, vykrútiť: Čakám, kým moje číslo vytočí. (Kost.)

3. expr. (koho) zatancovať si s niekým, vykrútiť niekoho: v. mladuchu;

nedok. vytáčať1

|| vytočiť sa

1. točením, krútením sa odniekiaľ dostať: S úctivou poklonou vytočil sa zo dverí. (Jil.)

2. expr. šikovne sa dostať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovoriť sa, vykrútiť sa: Treba sa nejako vytočiť. (Kuk.);

nedok. k 2 vytáčať sa


vytočiť2, -í, -ia dok. (čo) točením al. sústruhovaním vyrobiť: v. súčiastky; Dajte vytočiť peknú praslicu. (Dobš.) Kopiju som vytočil z dubovej žrde. (Jes-á);

nedok. vytáčať2

vytočiť3, -í, -ia dok.: včel. v. med odstrediť, oddeliť med z plástov odstredivou silou v medomete;

nedok. vytáčať3

vytáčať p. vytočiť


vytočiť dk
1. čo, koho, z koho, do čoho točením zmeniť polohu, smer, vykrútiť niekoho, niečo: (mlynár) rury osadil a witočil do piovarskeho zlebu (PUKANEC 1724); o swe dussne spasenj pilnie a bedliwe pracugme, aby nas kolo to žiwota tielesneho do propastj pekelneg newitočilo (KT 1753)
2. točením vybrať, vykrútiť, vyťahovať: extorquere: mocý wytočiti (CL 1777); extorquere, egyrare, extrahere e dolio: wytočiti, wytáčeti (PD 18. st)
3. vystružlikať, vysústružiť: tornare, detornare: wytočiti, wyryti (CL 1777);
x. pren preto sem pekné (šaty) zoblekol a teto šmanty oblekol, kdyby mi nebyl postačil první kunšt, čo sem vytočil, aby ma v techto poznali za žebráka (VP 1764) vymyslel
4. čo, z čoho vyčapovať: (Jano Hyžowský) pywnicu Syndyarowu z Horwatmy otworyl a wino wytoczil (KRUPINA 17. st); Miskolczimu za trj sudkj som witočil na Filczpergu wina (KPUPINA 1744);
x. pren taže krew skrze negaku sice nemožnu w ukrutneg wssak phantasii tweg ruhawične wimislenu, prwe ze žyl byla wicedena a witočena (DuH 1723) vytečená; vytáčať, vytočovať ndk
1. čo (o končatinách) vytkýnať: luxo: wytkáwám, wytočugem, wywracám nohu (KS 1763)
2. k 2: extorqveo: z sylu wycjskám, wynjmám, wytačám, wybjrám (KS 1763); extorquere, egyrare, extrahere e dolio: wytočiti, wytáčeti (PD 18. st)
3. k 3: torno: točjm, wytáčám (KS 1763); detorno: wytočugem, w krúžidlu wyrezugem (KS 1763); vytáčavať frekv k 2: extornare, extrahere e dolio: wytočiti, wytáčawati (PD 18. st); vytočiť sa dk
1. z čoho, do čoho točením sa, krútením sa zmeniť smer, al. sa niekam dostať, zmeniť tvar, vykriviť sa: potom ho Janoss uderil, Nawcow syn zase uderil Janossa, potom se wen z domu witočili (NIŽNÁ 1635); zatim witoczywssi se z domu do pitwora a na nawes, tam se bily (DOBRAŠOV 1643); bez lydskeg ruky z blyskych wrchuw prihodleho rozpadnúťy a gegych kusuw skrz wetra spoluzložeňy (:vel spoluznesseňy:) witočyl se ten pekni palac (PP 1734)
L. v. sa na zjav prezradiť sa, vyzradiť sa: nekdy syce mlčy gazik, ale mluwa očy, casem z oka tagnost srdca na zgaw sa witočy (GV 1755)
2. z čoho šikovne sa dostať z nej. nepríjemnej situácie, vyhovoriť sa, vykrútiť sa: z toho se newitoči (Luther), že mi nemúžeme zákon zachowať (PP 1734); skladatela werssuw, kteryž se z nemúdrosty wen witočit mohli, sami prawdu uznali (VP 1764)

sa vytáča za studena est centrifugé à froid

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu