Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vytočiť dok.

1. točením dostať z bežnej, pôv. polohy, skrútnuť: v. driek; v. volant doprava

2. točením uvoľniť, vykrútiť: v. pásku zo stroja

3. točením získať: v. med

4. zvoliť na číselnici, vykrútiť: v. telefónne číslo

5. točením opracovať, vyrobiť, vysústružiť: v. súčiastku;

nedok. vytáčať -a

// vytočiť sa

1. skrútiť sa (význ. 2, 3): kolesá sa v-li doprava

2. hovor. vytancovať sa, vykrútiť sa: v. sa v tanci;

nedok. vytáčať sa

1. k 1, 2

2. hovor. vykrúcať sa (význ. 4), vyhovárať sa: v-l sa, ako vedel

vytáčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok.

vytáčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čanie sa nedok.

krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť • otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou • pokrúcať • zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou • vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom • expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu • zvŕtať • obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz • expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca • motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor

2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť • skrúcať • stáčať • zvŕtať • zakrúcať • zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava • vykrúcať • vykrucovať • vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora

3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa

3. p. tancovať

vykrúcať 1. krútením dávať istý smer • vykrucovať • skrúcať • vytáčať • stáčať: vykrúca, skrúca, stáča páku doľava; vykrúcať, vykrucovať, vytáčať si fúzy • krútiť • točiť: krúti, točí krkom • vrtieť • zvŕtať: vrtí hlavou, zvŕta hlavu

2. vyberať z obalu (op. zakrúcať) • vybaľovať: vykrúca, vybaľuje si desiatu • rozbaľovať • rozkrúcať: rozbaľuje, rozkrúca dieťa z plienok

3. hovor. dávať niečomu iný zmysel, zakrývať pravdu • vytáčať: všelijako vykrúca, vytáča, ale nedarí sa mu oklamať nás • krútiť • točiť • vyhýbať • uhýbať • hovor. lavírovať: v reči krúti, vyhýba, uhýba, no zbytočne • okolkovať (zdráhať sa povedať pravdu) • prekrúcať (zámerne skresľovať skutočnosť): všetko prekrúca, vinu váľa na druhých

4. p. tancovať

vymetať¹ 1. metlou odstraňovať smeti odniekiaľ • zametať: vymetať, zametať izbu, dvor

2. odstreďovať med z plástov v medomete • vytáčať

vytáčať sa p. vykrúcať sa 1, 2

vytáčať¹ p. vykrúcať 1, 3

vytáčať² p. vymetať¹ 2

vytáčať¹, -a, -ajú nedok.

1. (čo) krútiť, točiť, vykrúcať: v. hlavu, nohy ruky;

2. (čo) voliť číslo na telefónnom aparáte: S neochvejným pokojom vytáčam číslo. (Karv.)

3. expr. (koho) s niekým tancovať, vykrúcať: To ste vy vytáčali našu Marču na veselí. (Tat.);

dok. vytočiť¹

|| vytáčať sa

1. točiť sa, krútiť sa: Vytáčam sa v dvojitých dverách. (Taj.)

2. expr. šikovne sa dostávať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovárať sa, vykrúcať s: Cítil, že je tu daromné vytáčanie a vzdorovanie. (Čaj.);

dok. k 2 vytočiť sa

vytáčať², -a, a-jú nedok. (čo) točením al. sústruhovaním vyrábať: v. súčiastky; V každom dvore vytáčali z hliny hrnce, džbány. (Štítn.);

dok. vytočiť²

vytáčať³, -a, -ajú nedok: včel. v. med odstreďovať, oddeľovať med z plástov odstredivou silou v medomete;

dok. vytočiť³

vytočiť¹, -í, -ia dok.

1. (čo) točením zmeniť polohu, skrútiť, skrútnuť, vykrútiť, stočiť: v. hlavu, driek;

2. (čo) zvoliť číslo na telefónnom aparáte, vykrútiť: Čakám, kým moje číslo vytočí. (Kost.)

3. expr. (koho) zatancovať si s niekým, vykrútiť niekoho: v. mladuchu;

nedok. vytáčať¹

|| vytočiť sa

1. točením, krútením sa odniekiaľ dostať: S úctivou poklonou vytočil sa zo dverí. (Jil.)

2. expr. šikovne sa dostať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovoriť sa, vykrútiť sa: Treba sa nejako vytočiť. (Kuk.);

nedok. k 2 vytáčať sa

vytočiť², -í, -ia dok. (čo) točením al. sústruhovaním vyrobiť: v. súčiastky; Dajte vytočiť peknú praslicu. (Dobš.) Kopiju som vytočil z dubovej žrde. (Jes-á);

nedok. vytáčať²

vytočiť³, -í, -ia dok.: včel. v. med odstrediť, oddeliť med z plástov odstredivou silou v medomete;

nedok. vytáčať³

vytáčať p. vytočiť

vytočiť dk
1. čo, koho, z koho, do čoho točením zmeniť polohu, smer, vykrútiť niekoho, niečo: (mlynár) rury osadil a witočil do piovarskeho zlebu (PUKANEC 1724); o swe dussne spasenj pilnie a bedliwe pracugme, aby nas kolo to žiwota tielesneho do propastj pekelneg newitočilo (KT 1753)
2. točením vybrať, vykrútiť, vyťahovať: extorquere: mocý wytočiti (CL 1777); extorquere, egyrare, extrahere e dolio: wytočiti, wytáčeti (PD 18. st)
3. vystružlikať, vysústružiť: tornare, detornare: wytočiti, wyryti (CL 1777);
x. pren preto sem pekné (šaty) zoblekol a teto šmanty oblekol, kdyby mi nebyl postačil první kunšt, čo sem vytočil, aby ma v techto poznali za žebráka (VP 1764) vymyslel
4. čo, z čoho vyčapovať: (Jano Hyžowský) pywnicu Syndyarowu z Horwatmy otworyl a wino wytoczil (KRUPINA 17. st); Miskolczimu za trj sudkj som witočil na Filczpergu wina (KPUPINA 1744);
x. pren taže krew skrze negaku sice nemožnu w ukrutneg wssak phantasii tweg ruhawične wimislenu, prwe ze žyl byla wicedena a witočena (DuH 1723) vytečená; vytáčať, vytočovať ndk
1. čo (o končatinách) vytkýnať: luxo: wytkáwám, wytočugem, wywracám nohu (KS 1763)
2. k 2: extorqveo: z sylu wycjskám, wynjmám, wytačám, wybjrám (KS 1763); extorquere, egyrare, extrahere e dolio: wytočiti, wytáčeti (PD 18. st)
3. k 3: torno: točjm, wytáčám (KS 1763); detorno: wytočugem, w krúžidlu wyrezugem (KS 1763); vytáčavať frekv k 2: extornare, extrahere e dolio: wytočiti, wytáčawati (PD 18. st); vytočiť sa dk
1. z čoho, do čoho točením sa, krútením sa zmeniť smer, al. sa niekam dostať, zmeniť tvar, vykriviť sa: potom ho Janoss uderil, Nawcow syn zase uderil Janossa, potom se wen z domu witočili (NIŽNÁ 1635); zatim witoczywssi se z domu do pitwora a na nawes, tam se bily (DOBRAŠOV 1643); bez lydskeg ruky z blyskych wrchuw prihodleho rozpadnúťy a gegych kusuw skrz wetra spoluzložeňy (:vel spoluznesseňy:) witočyl se ten pekni palac (PP 1734)
L. v. sa na zjav prezradiť sa, vyzradiť sa: nekdy syce mlčy gazik, ale mluwa očy, casem z oka tagnost srdca na zgaw sa witočy (GV 1755)
2. z čoho šikovne sa dostať z nej. nepríjemnej situácie, vyhovoriť sa, vykrútiť sa: z toho se newitoči (Luther), že mi nemúžeme zákon zachowať (PP 1734); skladatela werssuw, kteryž se z nemúdrosty wen witočit mohli, sami prawdu uznali (VP 1764)