mentálny príd. rozumový, myšlienkový, duševný: m-a úroveň, m-e poruchy;
mentálne prísl.: m. zaostalý
mentálne prísl.
mentálne prísl. 1. ▶ so zreteľom na schopnosť rozumového zachytenia skutočnosti, myšlienkovo, rozumovo: m. vyspelý žiak; malé dieťa m. nedokáže rozpoznať nebezpečenstvo; integrovať m. a telesne postihnuté deti do spoločnosti; nebol m. schopný študovať na strednej škole 2. ▶ mentálnym spôsobom, uplatňujúc rozumové, duševné činnosti, rozumovo: na úlohu matky ešte musí m. dozrieť; všetky informácie ani nevieme m. spracovať 3. ▶ vzhľadom na mentálnu, duševnú stránku, duševne, psychicky: m. zdravý človek; narodila sa m. labilnej matke; m. nezvládnuť ťažkú životnú situáciu; bol fyzicky i m. vyčerpaný; družstvo má dosť skúsených a m. odolných hráčov; po narodení syna sa cítil m. oveľa silnejší; Jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že skôr alebo neskôr sa dostane do ústavu pre mentálne chorých. [Š. Janega] 4. ▶ so zreteľom na mentalitu, celkový štýl myslenia a spôsob uvažovania jednotlivca al. skupiny ľudí: m. podobné etniká; Mne sú napríklad mentálne najbližší Rakúšania, hoci ani neviem dobre po nemecky. [V. Šikula]
mentálny príd. ‹l› myšlienkový, duševný, psychický: m-a schopnosť, vyspelosť; ped. m. vek stupeň duševnej vyspelosti (podľa rokov, mesiacov); psych., lek. m-a retardácia;
mentálne prísl.: m. zaostalý;
mentálnosť -ti ž.
mentálny príd. myšlienkový. duševný: m. vývin dieťaťa, m-á prevýchova z hľadiska zmýšľania; psych. m. vek určený vyspelosťou myslenia; m-e schopnosti rozumové;