sklo -a skiel s.
1. tvrdá, obyč. priehľadná látka vytavená z nerastov: tabuľové, mliečne, bezpečnostné, olovnaté s.; chem. vodné s. viskózna zelenkastá tekutina z kremičitanu sodného al. draselného
2. výrobok z tejto látky: odrazové, obalové, zväčšovacie s.
● byť čistý, hladký ako s. celkom; expr. cez s. med lízať mať blízko niečo príjemné a nemôcť to využiť;
skielko -a -lok, sklíčko -a -čok, skielce -a -lec s. zdrob.