prináležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 – 3): dom p-í bratovi; osada p-í do našej obce; starým ľuďom p-í úcta
prináležať -ží -žia -žal -žiac -žiaci -žanie nedok.
patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovi • kniž.: náležať • prináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našiel • prichodiť • chodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí
2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetencie • kniž.: prislúchať • náležať • prináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obci • zaraďovať sa • začleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité
3. p. týkať sa 1
prináležať p. patriť 1, 2
prináležať, -í, -ia dok.
1. (ku komu, k čomu) patriť, prislúchať niekam, do nejakého celku, byť časťou niečoho, mať miesto niekde: Šavelský prináleží k šľachte. (Krčm.) Či ku hre to prináleží? (Sládk.)
2. (komu) náležať, prislúchať, patriť niekomu podľa práva, slušnosti, vhodnosti al. citovým vzťahom: Lesný komposesorát, ktorému prináležali plochy lesov... (Heč.) Sú to veci, ktoré prináležali tvojmu bratovi. (Jégé) Moje srdce večne vám, krvi mojej, rodine mojej drahej, úprimnej prináleží. (Kal.)
3. (komu) byť povinnosťou, úlohou niekoho; prislúchať niekomu ako úloha: Učiteľom prináleží uskutočňovať kultúrny program. — Dozor prináleží ministerstvu financií.
prináležať nedok. 1. byť vlastníctvom niekoho, patriť, náležať niekomu: Komu tento ľes prináľeží? (Kláštor p. Zniev. MAR) 2. prislúchať niekomu ako oprávnený nárok: Ňechceľi nám dávaď za robotu toľko peňazi, koľkie nám prináľežaľi (Osrblie BRE); Zmluva misela opsahovaťi šetkie povinnosťi pre pasťiera, ako aj jeho náľežitosťi kerie mu za paseňia prináľežaľi (Hont. Nemce KRU); Ket to zebrali polla papiérov, virukuvali s tín, že mi žánná osmina neprináleží (Újazd TRČ); Vitáheu̯ on brestovú kúru, potreu̯ každému čeu̯o a biu̯ s každého piekní princ a čekau̯ ho kúň, ze šeckú ozdobú, jak princovi prináležau̯o (Stupava BRA); Daj každemu, co mu prinaľeži (Dl. Lúka BAR) 3. patriť, prislúchať do nejakého celku, byť časťou niečoho: Tak abis viedzeu̯, oče, mi šeci prináležíme do tej krvi, co matka královná (Stupava BRA) 4. prislúchať niekomu ako úloha: Jemu (starejšiemu) prináležalo vipítaťi mladího zaťa aj ňevestu na sobáš, poviedaťi odbierkovú reč, viprevaďiťi celí húfik svadobenou do kostola na sobáš (Prenčov BŠ); Voľáke ekstra povinosťi mi inag ňeprináľežaľi s toho, že som bou̯ mláďeňeckí richtár (Hont. Nemce KRU) 5. prislúchať k nejakej situácii, patriť sa, slušať sa: Ked zme na veśeľu, zaśpivajme sebe, jak prinaľeži (Krivany SAB)
prináležať, zried prináležovať ndk 1. (ku) komu, čomu, na koho, na čo, pod čo, byť vlastníctvom niekoho, niečoho, prislúchať, patriť niekomu al. k niečomu: pol domu prinalezylo Martie, manzelcze geho (P. ĽUPČA 1556); wyznaly, že se to wssecko dostalo a prinaležy Eliassowy Lukawiczkimu (ZVOLEN 1567); Andrassowy pacholeti fl 7, Ančzy pak fl 4 prinaležy (P. ĽUPČA 1592); kozuch a gine weczy, ktere na diewku prynalezia (ŽILINA 1610); kteryždo duchodek prinaležel na chram turansky (TURANY 1633); s kterich penezi polowic p. oberbergmistrowi a polowic bergmistrowi prinaležovati ma (CA 17. st E); (želiari) neplatjy w penizoch panstwu okrem tich, který pod kostol prinaležja (Z. SLATINA 1770); mitnicka hižka mestu prinaležy (PREŠOV 1784); té tri králowstwá prinaležagu k englickému králowi (DS 1795) 2. komu, na koho, k čomu byť určený niekomu na niečo: znamo a powedomo cžinyme gednomu každemu, komu prislucha nebo prynaležy wedety (JELŠAVA 1604); prace pak, ktere prinaležeji panum bojnickym (BOJNICE 1614 U2); nemame gim tu poctiwost, ktera prinaleži na sameho Pana Boha, oferowati (TC 1631); toto kratičké psanj prinaležj nassemu panu (TURIEC 1778) 3. kam (o osobe) zaraďovať sa niekam, byť súčasťou niečoho: abichom mu (J. Kováčovi) (:ponewaž k prawu nassemu prinaleži:) rodni list widali (ILAVA 1594); čistu wodu twar často umjwati k čistote prinaležj; sem prinaležya stolar, remeselnjk zbroge (KoB 1666); a mláďenec tento, ňevím, do kterích počtu prináležil (BR 1785) 4. neos byť vhodným, patriť sa, slušať sa: (Peter) gych ma pri sebe tak drzeti, yakozto na bratra starssyho prinalezy; Lawrincz pak Lazebnik slibil swoge dieti pred smrtiu opatriti, yako na otce prinalezy (P. ĽUPČA 1540; 1551); slussy techda a prynaležy wam, aby ste se modlili (BAg 1585); pre take reczy uderity czakanem na zabity neprinalezilo (ILAVA 1642); prináležj pak, aby gsme se modlili w stawe sprawedlnosti žiwota (PW 1752)