notárius -sa pl. N -sovia I -smi m.
notárius -sa pl. N -sovia m. ⟨lat.⟩ hist. ▶ stredoveký mestský pisár al. podobný úradník inde, notársky úradník: robil notáriusa; od konca 18. storočia významnú funkciu v obci mal n., vedel písať a viedol obecný protokol; obec si sama zvolila richtára a notáriusa
notárius -a m. ‹l› hist. stredoveký mestský pisár al. podobný úradník inde
notáriuš i notárius, -a m. hovor. zastar. notár (Kal., Lask., Pal., Zgur.)
notár, notárius, notáriuš i notáriš m. (natár, noutár, nótár, nvotár, notáruš, lotáriuš, notárús, novtar, natariuš, nontáriš) csl zastar. zástupca štátnej správy v obci: Notára išlo puknúď od zlosťi (Mošovce MAR); Notár tajďe f čerti preč (Detva ZVO); Išieu̯ som z hori a zastaví ma natár (Sučany MAR); Tajšľi sme noutárovi (Cinobaňa LUČ); Pujdem za nótára (Rochovce ROŽ); Kto je u váz nvotárom? (Nandraž REV); Notáruž hovorev, do buďe richtár (Podhájska VRB); Bou̯ som u notáriuša skrs ten kontrakt (Prievidza); Čiauši vravia g lotáriušovi (Lipník PDZ); Bejvav u noutáriša (Ľuboreč LUČ); Pán učiťel sa ponosuvav notárovi (Lapáš NIT); Na Ščedrí den pred večeru šecko pukalo z biči a velice na to mrzeli notár a farár (Ružindol TRN); Já sem otád notárúsem (Jablonové MAL); Jéj sin bóv potom v Zánkoh notáruš (Šurany NZ); Naž natar veľki živan (V. Šariš PRE); A začal robidz u novtara (Brezina TRB); Natariuž umar, už bul bar_stari (Torysa SAB); Mal mi notariša, dobri mi z ňim bul (Rudlov VRN); Nontariž vecka z valala odišou̯ (Vinné MCH); notárius (Brodské SKA); notarijuš (Studenec LVO)
notárius [-us, -uš] m lat adm úradník vyhotovujúci úradné a iné právne písomnosti, notár: Gabriel Koda, notarius capituli ostryhomske (TRNAVA 1568); Rutkay Janošovi, notariusovi stoličnemu fl 12 (ORAVA 1652 U2); scriba: zbehly umely pjsar, notariuss; actuarius: obecny pjsár, notarius (KS 1763); odwolawagice se na swedectwi zdegssiho mesta prisahaneho notariusse (PUKANEC 1774); rozkazal powolaty notariussa, pissara meskeho, aby testament pisal (MiK 18. st); -ov príd privl: od notariusoweg hospody dano fl 4 (ZVOLEN 1637); z notariussowim zatyom (BOJNICE 1765 DSJ); -stvo [-o, -í] s 1. funkcia, notára: panu notariusowy, czuo sa za try roky nyedal plat za notariustwy, dal som fl 3 (MOŠOVCE 1648); učitel aby pro swadby, notariušstwo dedinske a giné školu nezamesskáwal (BZ 1749); scripto sese abdicare: zanechati notariustvi (LD 18. st) 2. notársky úrad: prissel na notariustwo (ORAVA 1669)