Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

domŕzať -a nedok. expr.

1. znepokojovať, dráždiť: začali d. komáre

2. naliehavo, neodbytne žiadať, vymáhať: d-l otca, aby ...; deti d-li (otázkami);

dok. k 1 domrzieť -í -ia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
domŕzať ‑a ‑ajú nedok.

domŕzať -za -zajú (ne)domŕzaj! -zal -zajúc -zajúci -zanie nedok.

domŕzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zanie nedok. expr. (koho; ø) ▶ slovne al. iným spôsobom nedávať niekomu pokoj, neustále obťažovať, vyrušovať; syn. dobiedzať, dotierať, otravovať: domŕzal otca otázkami, prosbami; domŕzal mamu, aby ho učila tancovať; komáre začali d.; prestaň d.!; nedomŕzaj!; domŕzajúci ctitelia, novinári; Darmo by som domŕzal, rozprávanie skončil. [R. Moric]; Už tretí deň domŕzam, že chcem vidieť neskrotnú kanadskú prírodu. [Ma 2003]dok.domrzieť

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážať doberať doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšať dráždiť pichať podpichávať podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovať zadrapkávať zabŕdať zapárať zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodať podkušovať podkušiavať dopaľovať dojedať dodierať dodievať dokúčať domŕzať dožierať dolípať doskakovať drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínať špárať štúrať štipkať vŕtať rýpať ryť bagrovaťhovor. expr.: vyrývať štuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať dopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčať napekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehať vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sa uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadať požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzať dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkať prosíkať proskať modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávať podpichovať dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovať dojedať dožierať doskakovať dolípať dohúdať dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravý dotierať dorážať pokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehať vymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberať doberať si naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdať zapárať zadierať začínať štúrať štipkať drapkať vŕtať rýpať ryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať štuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovať srdiť čertiť pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovať domŕzať dožierať žrať zhrýzať dojedať dopekať dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieť trápiť pichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičovdoliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasilhovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľovsúriť urgovať upomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávkydotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkamiexpr.: domŕzať dopichovať dolípať omŕzať odŕhať dohúdať dokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevať zlostiť pokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovať vyrušovať rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovať dopaľovať domŕzať dojedať dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzať lákať vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádať podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať podkušiavať podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v nociprepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkamidorážať doskakovať skákať dobiedzať dotierať domŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťouzastar. šturmovaťkniž. atakovať: atakovanie spoluhráčabombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

domŕzať, -a, -ajú nedok. (koho) hnevať, znepokojovať, dráždiť, dojedať, dopaľovať: d. niekoho otázkami; Šelmovské kúsky študentov často unúvajú a domŕzajú profesorov. (Vans.) Rád podchytával a domŕzal, koho mohol. (Jégé) S tou-onou ho vždy domŕzali, že za ňou chodí. (Taj.);

dok. domrzieť

|| domŕzať sa zried. (s kým) doberať sa: Adamec sa trochu rozjaril a začal sa domŕzať so Sieglerom. (Gráf)


domrzieť, -í, -ia dok. (koho)

1. dohnevať, nahnevať, dojedovať: byť domrzený; Čakal ešte chvíľočku, darmo. To ho už domrzelo, išiel ta sám. (Kuk.)

2. zastar. omrzieť, zunovať: život ho domrzel (Dobš.);

nedok. k 1 domŕzať

domŕzať nedok. strsl, zsl nástojčivo niečo žiadať, znepokojovať, otravovať niekoho: Ale rog ma domŕzala, čo odo mňa sťela višívané rukáuce (Návojovce TOP); Nedomŕzéj do mňa, bo či ednú puknem! (Revúca); Nedomŕzaj ma uš tolko! (Lukáčovce HLO); Ked mu fur_domŕzau̯a za tích psú, tag ích odehnau̯ (Záh. Bystrica BRA)

domŕzať ndk dobiedzať, omŕzať: gravem esse: domrzati (PD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu