rázštep -u m.
1. rozštiepenie; rozštiepené miesto: r. konára; lek. r. podnebia, pery
2. palica s rozštiepeným koncom: oberať ovocie r-om
rázštep -pu pl. N -py m.
rázštep, -u m.
1. palica, žrď na konci rozštie- pená na štvoro a obyč. upravená pre nejaký cieľ, rozštep: Maja oberala ovocie dlhým rázštepom. (Karv.) V ruke rázštep, ktorým podopieral nosidlá. (Fel.)
2. rozštiepené, roztrhnuté miesto, rozštep: V rázštepe konárov pavúk má sieť. (Gab.); lek. r. podnebia, pery chorobné porušenie podnebia, pery;
veter. porušenie súvislosti rohovej steny kopyta;
záhr. druh vrúbľovania, pri ktorom sa podložka rozštiepi a do vzniknutej štrbiny sa zastrčí vrúbeľ
rázštep i rozštep m. (ruošťep, roščep) 1. strsl rozštiepenie, rozdvojenie a. na konci oja pripájanom ku kolesám voza: Oje má na hrupšom konci rášťep (Bziny DK); Pod Grépamí zme voz vivaľiľi, rášťeb dolámaľi (Dol. Lehota DK); rášťeb na oji voza (Králiky BB) b. na konci hrabliska: Hrabľisko rospíľiu̯ do rášťepa (Osádka DK) c. na konci palice na pevné uchopenie niečoho: Žebi ešte mohou̯ ostrit kosu odlomenou oslou, vložiu̯ hu do ráštepa a pripäu̯ druotom (Hubová RUŽ); soľ na rášťepe pre ouce (Cinobaňa LUČ) L. šťepeňie do rášťepu (Cinobaňa LUČ) - starý spôsob štepenia rastlín vkladaním vrúbľa do rozštiepeného podpníka 2. strsl dlhá rovná palica rozštiepená na jednom konci (na dve alebo štyri časti) používaná ako nástroj na a. oberanie jabĺk: Jablká treba oberad rášťepom (Laskomerské BB); Pohladaj f komore rášťeb a choj oberaď jabĺčka! (Hliník n. Hron. NB); Tam ani roščepom nedoša̋hne (Nandraž REV); To je malí rošteb na tia jebúšká (Rochovce ROŽ); Z viší_haluzí sa jaboká oberale ruošťepon (Selce RS); rášťep (Blažovce MAR) b. chytanie hadov: Aj hada chitajú do rášťepu (Vyš. Kubín DK); Spraviľi rášťep s tej ľieski a čakaľi, kím prišiou̯ had a chiťiľi ho do toho rášťepa a pribiľi ho na vráta (Blatnica MAR); Chiťiu̯ hada do rášťepa (St. Hory BB) F. buďe ťi ako hadovi v rášťepe (Vyš. Kubín DK) - ocitneš sa v ťažkom rozpoložení c. uhliar. zapaľovanie míle na pálenie dreveného uhlia: Abi to (míľu) mohou̯ zapáleť, na to už mau̯ takí rášťep, čo u_si spraveu̯, ohen dau̯ a tín sa zapálelo (Kľak NB) 3. anat. nezrastené miesto na hornej pere al. podnebí: Malí Juľo sa naroďiu̯ z rášťepom podňebia, adž v Braťislave mu ho zašívaľi (Ležiachov MAR); Má na hornej gambe roščep (Tŕstie ILA)
roščep p. rázštep
rozštep p. rázštep
ruoštep p. rázštep