Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
pysk -u m.
1. predná časť papule: krava má spenený p.; udrieť psa po p-u; zajačí p. i pren. hovor. rázštep hornej pery
2. hovor. expr. ľudské ústa, pery: dostať po p-u; hrub. zatvor p.! buď ticho!
3. čo sa podobá na pysk: anat. p-y vonkajšia časť žen. pohlavných orgánov; hovor. p-y čižiem špičky;
pyštek -a m.
1. zdrob. k 1, 2
2. expr. bozk: dať niekomu p.
3. kuch. čajové pečivo z bielkov
4. žliabok na hrdle nádoby, ktorým sa leje tekutina
pyštek -ka pl. N -ky m. zdrob.
bozk dotyk perami, ústami ako prejav lásky, nežnosti, úcty, priateľstva a pod., pobozkanie • expr. božtek: dala synovi bozk, božtek na cestu • poet. pocel: ľadový pocel smrti • hovor.: pyštek • pusa: poslal jej vzdušnú pusu
pyštek p. bozk
pysk, -u m.
1. huba, tlama, papuľa, rypák u zvierat; Grúnik udrie vola po mokrom pysku. (Tim.) Psi mali penu na pysku. (Rys.) Kôň mal spenený pysk. (Fig.)
2. hovor. expr. ľudské ústa, pery: Študent oduje pysky (Heč.) gamby, Chlap bol celý bez seba, z pysku sa mu penilo. (Chrob.) Už by ste zas mohli ten pysk zatvoriť (Tim.) byť ticho; dať niekomu po pysku udrieť ho po ústach; Dostal dva razy po pysku. (Taj.) Tomu Dúbravkovie som ja utrel pysk (Kuk.) prechytil som mu niečo; pejor. šaty ako krave z pysku pokrčené, zhúžvané; hovor. zajačí p. znetvorené ústa, rázštep hornej pery;
3. kraj. obyč. v mn. č. pysky konce, špičky obuvi: Pysky čižiem trčali do neba. (Gab.); p-y krpčekov (Ráz.); p-y na kapcoch (Kuk.); Krpce pyskami na päty obúvajú. (Taj.); poltopánky s bielymi pyskami;
4. hovor. zobák: holub s listom v pysku (J. Chal.);
5. nár. žliabok na krčahu: Naprostred stola krčah o pysku. (Kuk.)
6. anat. malé, veľké p-y vonkajšia časť ženských pohlavných orgánov;
pyskový príd.: p-á poloha zubov (u zvierat);
pyštek, -a m. zdrob.
1. expr. malé ústa (u človeka i zvieraťa): zošpúli p. (Jégé); Kišasonka stúlila pyštek. (Záb.) Prasiatko (malo) pyštek trochu ružový. (Taj.); Pyštek môj! (J. Mat.) v oslovení.
2. hovor. expr. zobáčik: vtáčí p. (Jes.);
3. hovor. bozk: dať niekomu p.; Chcel som od vás pyštek a vy ste utekali ako splašená. (Vans.) Vyslal do vzduchu pol tucta pyštekov. (Hruš.) Nedostal pyštek na dobrú noc. (Karv.)
4. kuch. druh čajového pečiva, malý zákusok na raz do úst, pusinka: orechové p-y (Krno); Na pomastený plech vytláčajú sa pyšteky. (Vans.)
5. žliabok na hrdle nádoby, ktorým sa leje tekutina: Kvietkavý džbánok s pyštekom. (Žáry); džbány s p-mi (Jes-á)
pyštek p. pysk
pyštek m. 1. malý pysk, papuľka zvieraťa (často o mláďatách): Aj pišťeg miseu̯ ostaď na koži, keď ju sťa̋hnu z ľíški (Dlhá n. Or. DK); Pru̯ tá kozička tak popri tom plote takú suchú tú pažiť s tím bolavím pištekom zobala (Stankovany RUŽ); Kozički, kozički, otvorťe mi dverká, ňesiem vám na roškách senka, pišťoku voďičku! (Devičie KRU); To ťeliatko zme daľi po_tú kravu a to zme mu uš poton dávaľi cecog do pišťoka (Dobrá Niva ZVO); Cecog zmo mu daľi do pišťoka a cickalo (Hnúšťa RS) L. na žabací pišťek (Lisková RUŽ) - vzor pletenia čepcov 2. malý zobák, zobáčik: Ftáčig otvárau̯ pišťok (Králiky BB); pišťok (Revúca) L. na husací pišťek (Lúčky RUŽ) - vzor pletenia čepcov 3. expr. ústa človeka, ústočká: Ukáž, ňech ťi utrem pišťok! (St. Hory BB) F. aľe mu piśčeg rozmarznul (Dl. Lúka BAR) - rozrečnil sa 4. v spoj. dať pyštek čiast. strsl i vsl bozkať, dať božtek: Daj mi pišťog, ďieťa moje! (Králiky BB); Daj mi pišťok! (Hliník n. Hron. NB); No, śi ťi už dáko ďieuśä dalo pišťok? (Kokava n. Rim. RS); Po sobášu si dali piščoki (Turčok REV); Haňička mu dala piśček (Sedlice PRE) 5. žliabok (obyč. na hrdle nádoby), ktorým sa leje tekutina: Zasi chtoruosi pišťek s krčaha otkľklo (Dol. Lehota DK); Pišťog na krčahu sa odbiu̯ (Králiky BB); Šecko víno do hrdla preťečie pišťokom piskáča (Pukanec LVI); Na ibriku bívá pišťok (Revúca); Na kraji žbánka bolo také vivinuté - pištek (Ardanovce HLO); Olej otklapkával do drevenného korítka s piščekom (Dol. Súča TRČ); Kančou je skľeňani a ma piščok, koršou je hľiňani a ma cicok (Kaluža MCH) 6. špicatá časť poľnohospodárskeho náradia na oborávanie plodín (napr. repy): Dobre zaoruje ten piśček (Hrabkov PRE) 7. rožok na staršom type ženských živôtikov: Neví sa ani pekne okrúcid do ručníka na šopku, pišček má vipihúrení jak Kátina opilá (Červeník HLO) 8. liečivá rastlina so strapcom žltých kvietkov na konci stonky, bot. pyštek obyčajný (Linaria vulgaris): Uš kvitnú pišťoke (Králiky BB); Pišťoke sa takie žltie kvietke (Pečenice LVI); Pišťog hojí rane (Kociha RS); pišťoki (Mur. Zdychava REV) 9. druh záhradnej kvetiny, bot. papuľka väčšia (Antirrhinum majus): Vlaňi mi kvitľi trojakie pišťoke: bieľe, ružovie a červeňie (Pukanec LVI) 10. v dvojslovných názvoch rastlín: zajači piśček (Fintice PRE) - druh záhradnej kvetiny, bot. papuľka väčšia (Antirrhinum majus); polnia piščoki (Sirk REV) - liečivá rastlina so strapcom žltých kvietkov na konci stonky, bot. pyštek obyčajný (Linaria vulgaris) 11. expr. milé, dôverné oslovenie blízkej osoby: Ti moj piśčku, ja ce mam rada! (Markušovce SNV)
pysk m 1. (o zvieratách) huba, tlama, papuľa: gestli ho (psa) rozdraziš, rozawiwše pysky wrčy (KoB 1666); slon přitahuge krme (:potrawu:) z traubau (:pyskem:) (OP 1685) chobotom; (dva levy) w piskoch magicy zlateg retiaze (DUBNICA n. V. 1723); (hovädám) kdiž pastyř zalud neb bukwycu ze stromu roňy, chutne gu zežiragj, gedna druhu pyskem trhagi (PP 1734) L. grumaria: capowy pysk (:bylina:) (KS 1763 bot) tetlucha kozia, kozí pysk Aethusa cynapium 2. (o človeku) pery, expr. ľudské ústa: mrawnj pisky ne wiplazenjm yazikem ljžu, ale obruskem utyeragj (KoB 1666); w wssickych tychto wecách nezhressyl Gób s piskami swyma, any čo blázniwého proty P. Bohu nemlúwil (KB 1757) L. dať po p-u, udrieť po p-och udrieť po ústach: jak tj dam po pisku, že sa hnet vivratiss (KC 1791); kdižs ma (syna) slissel oplzle, sspatne rečy z ust kidaty, ne žebis ma bol po piskoch udrel (MiK 18. st) F. pokĺznuť sa p-om nesprávne niečo hovoriť, vykladať: poklznul se pyskem zakladatel confessy (PP 1734); agonia: posledni hodinka smrti, dusse na pisku (WU 1750) smrť na jazyku 3. (o vtákoch) zobák: (ptacy) piskem zobuce zrna hrwol nacpawagj; ptak piskem orech we škrupine rozbiga (KoB 1666); (holub) zletice na pleco Mahometa, w uchu geho pyskem swym papral a makal (PP 1734); mnostwy wodnych ptakuw, kteryž do wody pysk položá, gako osly sskrečá (KrP 1760) 4. čoho (o lodi) lodný zobec: kweti prinesl a k odwráteneg od pysku korába strane priwázal (PT 1778) 5. žliabok na nádobe na presnejšie vylievanie: alembik netco obssyrnym piskom (OCh 17. st) 6. obyč. pl p-y koniec, špička na obuvi: ani buotuw, any kapcuw s takim piskom, gakowe obiczegne na czižmach biwagu, neczinily (ŽILINA 1705) 7. obyč. pl p-y okraje, lemovanie niečoho: ora vulneris: pyski rani (KS 1763); rohy aneb pysky tohoto rowného zářezu (kôry stromu) bywagj potom málo wyzdwihnuté (HRK 1773); pyštek [-ek, -ok] dem 1. k 1: (psíček) wzal ho (kúsok chleba) w pissťek i possel s ňim k známeg bastržagi (DS 1795) 2. k 2: labellum: pyssček (KS 1763); och, dwa srdcia, dwa pisstoke mate weliku žalost, když zlj lide tak zawidi wassi postiwu libost (ZL 18. st) 3. k 3: wždy rano na lačne srdce usip každemu (kuriatku) do pissteku soli, ze sirku zmissabeg (HK 18. st) 4. (o hmyze) sosák: (Boh) take pysstek dal gym (komárom), z kterim welmi skoro krew z čloweka wysať mohu (PP 1734); co se obnožky dotjče, ony (včely) magj na swých nožičkách sstetočky, s kterými kwetowý prach spolu shrnagj a hned w kwětu pomocý swého pyssteka kaulečky ďelagj (GO 1792) P. atpn Philipo Czerthopysk (v Prievidzi 1480)