zvuk -u m.
1. mechanické vlnenie hmotného prostredia vnímateľné sluchom: jasný, prenikavý z., neartikulovaný z., z. trúbky, sirény; vydávať z-y; husle majú dobrý z.
2. povesť (význ. 3), meno: mať dobrý, zlý z. (vo verejnosti); výrobky sklárov majú za hranicami z.;
zvukový príd. k 1: z. signál, z-á vlna, izolácia; z. technik zabezpečujúci prenos zvuku; z-á stránka jazyka; z. film ozvučený, op. nemý;
zvukovo prísl.;
zvukovosť -i ž.