zúfalý príd.
1. kt. (si) zúfa(l), malomyseľný: z. človek, z-í rodičia; byť z.
2. kt. vyj. stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji, beznádejný: z-á situácia, z-é postavenie; z. výkrik, pohľad
3. hovor. expr. veľmi veľký, hrozný, strašný: z. neporiadok, z-á prázdnota;
zúfalo, zúfale prísl.: z. volať, z. útočiť, z. sa brániť; vyzerať, tváriť sa z., z. smutný;
zúfalstvo -a s.: priviesť do z-a, byť na pokraji z-a, upadnúť do z-a, urobiť (niečo) zo z-a;
zúfalosť -i ž.