strhnúť -e -ú -hol dok.
1. prudko zhodiť, trhnutím odstrániť, postŕhať, strhať: s. niekomu šaty (z tela), s. obálku (z knihy); s. putá i fraz. oslobodiť (sa)
2. trhnutím dostať niekam, stiahnuť: s. do priepasti, s-l ju do náručia, s. volant (doprava)
3. násilím vziať so sebou, odniesť: rieka s-la most, s-l ich zástup
4. dať podnet, pohnúť, podnietiť: koncert s-l poslucháčov (na ovácie); dať sa s. dať sa uchvátiť al. vyprovokovať
5. zmocniť sa (význ. 1), stiahnuť, uchvátiť: s. na seba pozornosť, s. na seba moc
6. odobrať a zadržať, stiahnuť, zraziť: s. 10 % zo mzdy
7. hovor. expr. s úsilím vykonať, zvládnuť: do konca roka s-li úlohu
● s. za sebou všetky → mosty; s. niekomu masku z tváre odhaliť pretvárku;
nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a
// strhnúť sa
1. prudko sa pohnúť, myknúť sa, trhnúť sa (od prekvapenia, ľaku): keď zazneli kroky, s-l sa
2. náhle sa zobudiť, prebrať sa: s. sa zo spánku, zo zamyslenia
3. náhle vzniknúť, vypuknúť: s-l sa potlesk, s-la s búrka, zvada;
nedok. stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa