skutočný príd.
1. naozaj jestvujúci, reálny: s. príbeh, s-á láska, s-é nadšenie
2. majúci predpokladané vlastnosti v pravej miere, pravý: s. záujem, zážitok; s. skvost;
skutočne
I. prísl. vskutku, naozaj: to sa s. stalo
II. čast. vyj. istotu o platnosti výrazu, výpovede: s. neviem, pochybujem