myslieť -í -ia nedok.
1. rozumom postihovať skutočnosť a rozlič. vzťahy v nej, robiť myšlienkové operácie pomocou pojmov a súdov, uvažovať, premýšľať: logicky m.; m-iaca bytosť človek; mať presné, popletené m-nie; m-ená čiara jestvujúca v predstave; hovor. m-í mu to (dobre)
2. mať na mysli, na zreteli, pamätať; rozumieť: m. na deti, na budúcnosť; koho, čo tým m-š?
3. mať v úmysle, zamýšľať, chcieť: m-í už na odplatu; m-m to s vami dobre; ako m-š
4. i myslieť si mať mienku, názor, zmýšľať, usudzovať, mieniť: čo si o veci m-š? nem-m, že je to správne
5. i myslieť si mať dojem, domnievať sa, nazdávať sa, mieniť: m. si o sebe priveľa namýšľať si; m-m (si), že sa vrátim skoro
6. myslím vo funkcii čast. hádam, tuším, vari: toto je, m., moja posledná príležitosť
● m. si svoje mať vlastný (iný) názor