chudobný príd.
1. nemajúci majetok, biedny, op. bohatý: ch. človek; starí rodičia boli ch-í
2. kt. má nedostatok niečoho, op. bohatý: strava ch-á na vitamíny; ch. kraj neúrodný; ch-á pôda kt. má málo živín; ch-á (palivová) zmes kt. má málo benzínu
● bibl. ch. v duchu prostý; kniž. ch. na duchu, duchom obmedzený; expr. ch. ako kostolná myš veľmi; ch. človek → hotová opica; ch-ému aj z hrnca vykypí postihnutého stíhajú aj ďalšie nepríjemnosti;
chudobne prísl.: ch. žiť;
chudobnosť -i ž.