volať nedok.
1. silným hlasom (na diaľku) oznamovať, kričať (význ. 2): v. z veľkej diaľky, v. na záprah, v. za odchádzajúcimi, počuť v-nie o pomoc
2. (o niekt. vtákoch) ozývať sa (význ. 1), ohlášať sa: prepelica v-á, v-nie divých husí
3. hlasom, vyslovením mena ap. upútavať pozornosť: v. (na) známych, v. deti domov; choď, v-jú ťa! v. niekoho posunkami;
pren. povinnosť (nás) v-á
4. (úradne) žiadať prítomnosť niekoho: v. pohotovosť, políciu; v. priateľa na svadbu, za svedka pozývať
5. tech. prostriedkom nadväzovať spojenie, dávať popud ap.: v. známym telefonovať; v-l, že odchádza; v. výťah privolávať
6. kniž. dožadovať sa, dovolávať sa: v. po náprave, po pomste
7. používať meno niekoho, niečoho; oslovovať (nejakým) menom; nazývať, menovať: v-li ho (náš) starý; toto miesto v-me zátišie; v-li sa dôvernými menami
● do neba v-úca krivda veľká; kniž.: → hlas v-úceho, v-úci na púšti; v. na zodpovednosť niekoho robiť zodpovedným; ako sa do hory v-á, tak sa z hory ozýva;
opak. volávať -a
// volať sa mať meno, nazývať sa, menovať sa: ako sa v-š? táto súčiastka sa v-á guľkové ložisko;
opak. volávať sa