satan1 i satanáš, -a, mn. č. -i podľa náboženských predstáv zlá, človeku škodiaca nadprirodzená bytosť žijúca v pekle, zosobnenie zla, diabol, čert: Ukázali pocestným koče a delá nebeské, ktorými bol satan so svojou čeliadkou z neba vyplašený (Záb.) podľa biblickej báje o páde anjelov; Milenec s tvárou satana (Jaš.) diabolskou, škaredou, na ktorej sa zračí zlá povaha; bibl. kniž. Apage satane (Tim.) odíď, odstúp odo mňa satanáš (výraz v pokušení, odmietavá odpoveď človeku, ktorý nahovára niekoho na niečo zlé, zakázané, ale lákavé);
pren. o veľmi zlom, zlostnom človeku al. o veľmi zlom, neposlušnom dieťati: s. v ľudskej, ženskej podobe, koži; Vyhnať treba satanov v ľudskej koži. (Urb.) Diabol, satan je to, nie človek. (Rys.); nadávka v hneve: Čo si spravil s mechúrom, satanáš? (Jes-á) Ty planec, duša satanova! (Hviezd.)
● je horší od s-a veľmi zlý, (o dieťati) neposlušný; niečo je dielom s-a, satanovým zlé, škodlivé; Do hájnika satan vstúpil (Tim.) stal sa zlým, zlostným, začal vystrájať, besnieť (podľa povery bol posadnutý diablom); kniž. Jašteričí rode, teba satan splodil (Vaj.) si falošný, zlý, neľudský.
satan2, -a m. druh jedovatej huby;
bot. huba z čeľade chorošovitých (Boletus satanus) sa