Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozpustiť -sť/-i! dok.

1. uvoľniť niečo zviazané, rozviazať: r. si vlasy

2. dať impulz na rozchod: r. zasadnutie, schôdzku

3. dať príkaz na zastavenie činnosti: r. politickú stranu, organizáciu, parlament

4. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu, roztopiť: r. ľad, r. maslo

5. niečo tuhé dať roztopiť: r. cukor v káve;

nedok. rozpúšťať -a

// rozpustiť sa

1. stať sa tekutým, roztopiť sa: sneh sa r-l, vosk sa r-l

2. rozplynúť sa v kvapaline, roztopiť sa: tabletka sa vo vode r-la;

nedok. rozpúšťať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozpustiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.; rozpustiť sa

rozpustiť sa -tí sa -tia sa rozpusti sa/rozpusť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


rozpustiť -tí -tia rozpusti/rozpusť! -til -tiac -tený -tenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odmraziť zbaviť zmrazenia (op. zamraziť, zmraziť) • rozmraziť: odmraziť, rozmraziť zeleninu; odmraziť chladničkurozpustiť: rozpustiť mrazené filé


pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sa chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať sa prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sa zahryznúť sa pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť sa vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriť vykročiť pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť sa vychytiť sa rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sa rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


rozmrznúť prestať byť zamrznutý • odmrznúť: zem, pôda rozmrzla, odmrzla; mrazená zelenina odmrzlarozpustiť sa roztopiť sa roztaviť sa (stať sa kvapalným): ľad, sneh sa rozpustilporozmŕzať poodmŕzať (postupne; o viacerých veciach)


rozpustiť sa p. pustiť sa 3


rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniť rozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy

2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadustopiť vytopiť: vytopila masť, stopila masloroztaviť rozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľvyškvariť rozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninuporozpúšťať (postupne)

3. p. roztiahnuť 1


roztiahnuť 1. ťahom rozložiť do šírky • rozprestrieť prestrieť: roztiahla, prestrela obrusrozostrieť rozostlať: rozostrel noviny po stole; rozostlali otep slamyvytiahnuť natiahnuť: vytiahla cesto na štrúdľuzried.: rozostaviť rozpustiť: obchodník rozostavil šiator; vietor rozpustil mračná po obloheporozťahovať porozprestierať (postupne, viac vecí)

2. ťahaním roztvoriť • rozhrnúť: roztiahli, rozhrnuli oponu; rozhrnula záclony

3. ťahom oddialiť od seba • vystrieť natiahnuť: roztiahol, vystrel, natiahol rukyrozopäť rozpäť rozopnúťkniž. rozpriahnuť: rozopol ramenározložiť roztvoriť rozostrieť rozkrídliť (naširoko roztiahnuť): orol rozložil, rozostrel krídlaexpr.: rozčeperiť rozčapíriť rozčapiť rozcapiť rozkriačiť rozkvačiť rozškeriť rozzeviť: rozčapíril, rozčapil nohy; vojaci rozkriačili vetvy; ústa rozškeril do úsmevu

4. p. rozšíriť 1 5. p. rozšliapať 2


roztiecť sa 1. tečením sa rozplynúť na rozličné strany • rozliať sa vyliať sa: farba sa roztiekla, rozlialaporoztekať sa porozlievať sa povylievať sa (postupne): víno sa poroztekalo

2. stať sa veľmi mäkkým • roztopiť sa rozpustiť sa rozliať sa: maslo sa roztieklo, rozlialo


rozviazať 1. uvoľniť spojené, zviazané konce • rozuzliť: rozviazať, rozuzliť slučkuexpr.: rozpantať rozsnovať odkosíliť rozkosíliť: nemohol rozpantať, rozkosíliť zamotané pásyporozväzovať (postupne, viac vecí)

2. rozpojením uzla uvoľniť • rozuzliť: rozviazal, rozuzlil šnúrky na topánkachrozputnať (uvoľniť zo spútania): rozputnal okovy väzňarozpustiť (vlasy): rozpustila si vrkočekniž. zried. rozpútať: rozpútali mu rukyporozväzovať (postupne, viac vecí)

3. p. zrušiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozpustiť1, -í, -ia, rozk. -pusť/-pusti dok.

1. (čo) niečo, čo je v tuhom stave, uviesť do tekutého stavu, roztopiť, roztaviť: r. sneh, ľad, rozpustené maslo; r. med, r. vosk, parafín;

2. (čo v čom) niečo tuhé dať rozplynúť, roztopiť v kvapaline: r. vo vode hrsť cukru, mydlo; v morskej vode je rozpustená soľ; Fialkovú farbu rozpustil vo vode. (Barč);

nedok. rozpúšťať1, -a, -ajú

|| rozpustiť sa1

1. prejsť z tuhého skupenstva do kvapalného, stať sa kvapalným, roztopiť sa, roztaviť sa: ľad, sneh sa rozpustil, sadnutá krv sa rozpustila, masť sa rozpustila, maslo sa rozpustilo, vosk sa rozpustil; pren. Čo sa priam rozpustíš, pôjdeš k doktorovi. (Jégé)

2. rozplynúť sa, roztopiť sa v kvapaline: cukor, soľ, mydlo sa vo vode rozpustí; niektoré tabletky sa vo vode nerozpustia;

nedok. rozpúšťať sa1

rozpustiť2, -í, -ia, rozk. pusť/-pusti dok.

1. (čo) niečo zviazané, upevnené uvoľniť, povoliť, rozviazať: rozpustené vlasy, r. uzol;

2. zried. (čo) roztiahnuť, rozložiť: (Učiteľ) spieval pri klavíri s rozpustenými krídlami fráčika. (Taj.) Mračná rozpustí (černokňažník) po celej doline. (J. Mat.); pren. Propaganda, rozpustená Teplanom, ešte nefungovala (Urb.) započatá.

3. (čo, koho) (úradne) nariadiť rozchod nejakého zhromaždenia, spolku, organizácie ap.: r. spolok, zasadnutie, r. odborové organizácie, r. parlament; rozpustené gymnázium (Vaj.); Pán učiteľ rozpustil školu. (Vaj.) Rozpustili sme partizánov i sedliakov domov. (Jil.);

nedok. rozpúšťať2, -a, -ajú

|| rozpustiť sa2 stať sa samopašným, nezbedným, neviazaným, divým: Na panskom dvore sa celkom rozpustila. (Jes-á);

nedok. rozpúšťať sa2

rozpustiť dok.
1. uvoľniť niečo upevnené, rozviazať: Rožnej snope rospusťile a tej povriesla, čo bole s ňimi pouväzovanej snope, tej pometali nabog do priečinka (Čelovce MK); Ke_ci tá Marina rospuscila vlasi, mala íh niže pása (Zvončín TRN); Rospuśčila sebe vlasi (Dl. Lúka BAR); Rozpuśčim nohavice (Remeniny GIR); U ňedzeľu dziu̯čata nośiľi rospuśčeni vlasi a maľi u ňih veľki maśľe (Parchovany TRB)
F. bruch sebe rospuśčeu̯ (Bežovce SOB) - pohodlne sa usadil
2. uviesť niečo z tuhého skupenstva do kvapalného, roztopiť: To sa rospusťila rincka, do vodi sa dala, to sa rospusťilo a to bola kľaga, čo sa vľála do mľieka (Hruštín NÁM); Rospuscila hrudu masla (Bošáca TRČ); To už len tag nafriško, rospuscilo sa trochu masci, na to cibulka, vajíčká, škvarelina sa urobila raz-dva (Zvončín TRN); Rospuśčila maslo (Dl. Lúka BAR); Na spodek še dala hušeca masc, rospuščela še, dakus pripražela a naľala še paľenka (Rozhanovce KOŠ); Ošem deka koukusu, ošem deka cukru, jednu lošku kakavi, jednu lošku mľika, jednu lošku majzeni a šicko rospuščime na mašiňe (Brezina TRB); rospuscit (Šaľa)
3. niečo tuhé dať rozplynúť, roztopiť v kvapaline: Žďi som hipermangám rospusťila do vode a s tej som počopkala po raňe prasaťu (Čelovce MK); Milla sa do vodi rospuscilo (Trakovice HLO); Rospuśčil belavi kaminek (Dl. Lúka BAR); rospuscit skalicu (Kuchyňa MAL)
4. rozriediť vodou: Rospuśčiľi špirituz a maľi paľenku (Dl. Lúka BAR)
5. umožniť voľný pohyb; dať impulz na rozchod: Poton či íh už rospusťili, alebo sami uťekali staďe preč, tak cestou idúci, tak tam ho bomba zachitla (Bzenica NB); Ja vidal roskas, vojakoh mi rospuščil (Brezina TRB); Ta tedi me koňe kuz rospuśčiľi a u̯oňi počaľi behadz, bo pomerźľi (Závadka SOB); žiakov rospusťiť (V. Bielice TOP)
6. zastaviť, ukončiť činnosť: Rusku po prevrate bolo fronta rospustená (Dol. Súča TRČ)
7. ukončiť pracovný pomer všetkým zamestnancom: Vieťe čo, ja váz musím rospusťiť, ľebo šetko narukuje a gdo mňe za tú robotu zaplaťí, čo hu ja spravím? (Polerieka MAR); Povedali zme, že ideme od Viénne, z eroplánovej fabriki, tam zme boli v robote a rospuscili nás (Šterusy PIE); Vecka uš śe tam take roboti skončiľi, bo uš kombina_daľi do prevacki a stavebnu čatu rospuśčiľi (Vranov)
8. expr. nedostatočnou výchovou pokaziť, rozmaznať: Ked rospuśčiž dzeci, ta ňedaž z ňima radi (Dl. Lúka BAR)
F. ňerospuśčil me jag bačofsku puhu (Krivany SAB) - bol na mňa prísny
9. zried. spôsobiť uvoľnenie, vytečenie (o vrede): Dobre si urobel, aspon si jej ten vred rospustel (Val. Belá PDZ)


rozpustiť sa dok.
1. prejsť z tuhého skupenstva do kvapalného, roztopiť sa: Maslo sa rospusťilo (Bobrov NÁM); Tak sa krásňe ten ľad rospusťiu̯ (Valča MAR); U_sa pomáli aj sňah rospusťí (V. Bielice TOP); Sňach sa už aj na horáh rospuscil (Bošáca TRČ); Ledvaj zme čekali na tú jar, snach sa rospuscíl, oteplilo sa, až nás tak tahalo ven (Zvončín TRN); Potom sa demikád zaleje tou uvarenou vodou a pomíšá sa to dobre, abi sa ten sír rospustev - a už je tá demikátová polívka hotová (M. Ripňany NIT); Aj tot suš śe uvaril u vodze, śe rospuščil, rostopil (Vran. Dlhé VRN); Lokšu dame do ceploho bubna dakuz zohrac, žebi še tota mazdz na ňej rospuščila (Brezina TRB)
2. rozplynúť sa, roztopiť sa v kvapaline: Ked je skalica rospuscená, móže sa strékat (Trakovice HLO); Tota piľuľa śe mu až v žalutku rospuśčila (Nemešany LVO); Suľ abo cuker śe u vodze rospuśči, aľe hľina abo vapno śe ľem rozmije (Bracovce MCH)
3. pohodlne, zoširoka sa usadiť, rozložiť sa, rozvaliť sa: Śednuu̯ sebe, aľe tak sebe tod bruh rospuśčeu̯, že strach (Bežovce SOB)

rozpustiť dk
1. čo uvoľniť niečo zviazané, spojené, upevnené, pevné, rozviazať niečo: matu zetrenu klad ženam na prsy, když se w nich mleko od prilyssne hognosti zražj a prsy stwrdnu, obmekcugy ge, rozpusty a uzdrawy (MT 17. st); mily Pane, otewry pruduchy nebeske, rozpust oblaky, zessly tichy desst na wyprachlu (zem) (AgS 1708) rozožeň; plawcy, rozpustiwsse prowazy a zdwichsse plachtu k wetru, tahly se k brehu (Le 1730); (strom) od wúni wlážnég wodi rozkwitne a rozpústi ratolésti (KB 1757) vyženie; dare fraena: rozpústiti koňowé ústa (KS 1763)
F. r. jazyk prestať sa ovládať v reči: wyceg misli, čo mass mlčet, než čo máss mluwiťi, nechteg z dobrych rečy ku zlym gazik rozpustiťi (GV 1755)
2. koho dať podnet, impulz, dovolenie na rozchod, rozlúčenie s niekým, prepustiť niekoho: (Hospodin) lačne nakrmil dobrymi weczmy a bohate rozpustil prazdne (PoP 1723-24); káždý, kdo rozpústi manžélku swú mimo prjčini cyzolózstwá, dáwá gu na cyzolózstwo (KB 1756); solvere convivas: prepustiti, rozpústiti hosťú (KS 1763); exercitum hibernatum dimittere: rozpustiti wogsko do zymowiska (PD 18. st)
3. koho dať príkaz na zastavenie niečej činnosti: prečo sme rozpústili zakladatela twého a towarystwi twé? (BlR 18. st)
4. čo uviesť do tekutého stavu, roztopiť niečo: (kupec) kdyžbi cýn ten na probu w ohni byl rozpustil, nalezel, žebi samé čissté strýbro bylo (VP 1764); rozpust owčj log a teplý gak znésti může (vôl), tam wleg (PL 1787); wezmi medwedi sadlo, rozpust neb wismaž ho na panwicy (NN 18. st)
5. čo v čom, s čím, na čom, do čoho dať, nechať roztopiť niečo v niečom: wezmy kolomass a rozpust gy we wode, dobre ritko (LR1 17. st); w tegto wytlačeneg poliewce 4 neb 5 lotuow klystiroweho aneb kuchinskeho cukru rozpust a geden anebo dwakrat applikug (RT 17. st); borowicžkj na mladem masle rozpust na tichem ohnj a rospussčene preczed czes ssatu; war s nim (s pľúcnikom) wodu z ružowim lekwarom rospust a gichu kazdeho rana pi (RN 17.-18. st); zetri lnenu pokriwu a rospust gi w bilim piwe a zkwas (RG 18. st); wezmy byleg horčice a rozetry gu a rozpust z mlekom teplim (HK 18. st); rozpúšťať [-šť-, -šč-] ndk
1. k 1: med pruduchy zyl otwyera a wlhkosty w tiele rozpussty (HL 17. st); wlasky koper u wine warenj a pitj rospussti a rozhanj sedlu krew w žiwotje (RN 17.-18. st); frondesco: rozzeleňugem se, zelenám se, ratolestj rozpússťám vyháňam; exolvo: rozwazugem, rozpússťám, rozpletám (KS 1763); palčiwost welka aneb suchota u howada rozpusča wlchkosti ritkegsse (LDo 1792);
x. pren táto wůla, gakožto nebeská a Božská wládne s srdcem lidským a lásku rozpusstá (MPS 1777) uvoľňuje, vyvoláva
F. r. svoj jazyk prestávať sa ovládať v reči: nerozpussteg tak slobodně gazyku twého, nebo bytby král y pretrpěl, gá žádným spúsobem neztrpim (WP 1768); r. uzdu čomu k čomu dať voľnosť niečomu na niečo: o, gak hrozně tresce Bůh wssemohucý tých, ktery očom a ussum swým uzdu ku wssemu zlému rozpusstagj (SK 1697)
2. k 2: wogacy rozpusstanj a z zbroge zwlečeny bjwagj (KoB 1666)
3. k 4: kowowe (ruda) z důle (ze ssachty, yamy, z bany) dobiwagi neb wikopawagj, z nichž protože se rozpusstegi (roztopugi) a zhusstugi neb sedagi, rozlične wecy se zlewagj (KoA 17. st); replumbo: olowo roztopugem, rozpússťám; disglutio: klég rozpússťám; glaciem refundit sol: slúnko rozpússťá, rozpljwá led (KS 1763); liqueo: rozpussčiám (AP 1771); emolire ceram: wosk rozpussteti (LD 18. st)
4. byť samopašný, samopašiť, vystrájať: (Židia) dne 15. svetga svátek Misko ebolt, v kterém dokonawsse pusti svoge začjnagj se veselit, tancovat y deti svoge navázagu rozpuštat (BT 1758); -ievať frekv k 1: balsan mocz žywelny zahrywa a sussy in 3tio gradu inde a s te mocy rospusstiewaty, žieraty a wůny swu posylniowaty srdce obzlasstie omdlewaty nedopussty (HL 17. st); rozpustiť sa dk
1. stať sa tekutým, roztopiť sa: gednu ližičku ručnjčneho prachu a ližičku medu spolu pomiessag a nechag se pomalj na gazjku rozpusti (RT 17. st); y ten gest weliký zázrak, že krew geho (sv. Januária) w gedneg sklenneg nádobě držj se, ktera když gu pred hlawu geho položá, hned zmakne rozpustj se, gakžto by znowu z těla wyljtá byla (WP 1768); stareho sadla hodny kusek zapal w pul žagdliku palenem, at se dobre rospusti (HK 18. st); cera tabuerat: wosk se rozpustil (LD 18. st);
x. pren slawa ginich men a titulow kdibi se s titulem sluzebnika B. zrownala, zmizne a dokoncza se rozpusti (WS 18. st) pominie
F. jazyk sa r-l o zbytočnom rozprávaní: prwe nežly gazik mug ssetečni opet rospustil by se, nech nemym zustanem (SJ 18. st); r. sa ako vosk obmäkčiť sa, dojať sa: srdce me gako wosk rozpustilo se uprostred wnitrnostj mych (SP 1696)
2. rozplynúť sa v kvapaline, roztopiť sa: geden loth z kaffru nech sa wezme a w octe nech sa dobre rozpusti (LDo 1792); ňektore weci se ag w geho ostrosti (octu) rospustja (PR 18. st); rozpúšťať sa, rozpušťovať sa ndk k 1: liquor: rospussczam sa (VT 1648); deliquesco: rozpusstugi se, roztekám se, rozpljwám se (WU 1750); cera intabescit igni: wósk od ohňa se rozpljwá, rozpússťá (KS 1763);
x. pren opráwdiwe srdco čloweka z lásku by sa rozrezáwati a rozpússťati melo (BlR 18. st) obmäkčovať sa; po dost dlhém mlčany rozpusstal se tenssy zwuk, pomáli dalég hlúčičy (PT 1778) rozliehal sa; k 2: perli solvugi anebo rozpussčagj se w destillowanom octe (RT 17. st)


rozpúšťať, rozpúšťať sa, rozpúšťavať, rozpušťovať sa p. rozpustiť

rozpustiť_1 rozpustiť rozpustiť_2 rozpustiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozpustiť: →speex →vorbis
a rozpustite v 0, 5 ml et dissoudre dans 0,5 ml
a rozpustite v 10 ml et dissoudre dans 10 ml
g sa rozpustí v 100 g se dissout dans 100
množstvo enzýmu, ktoré rozpustí la quantité d'enzyme qui solubilise
rozpustite v horúcej vode dissoudre dans l'eau chaude
rozpustí v kyseline dusičnej dissoute dans l'acide nitrique
sa rozpustia vo vode sont dissous dans l'eau
sa rozpustí v 100 ml se dissout dans 100 ml
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu