rezeň -zňa m. plochý rez mäsa; pokrm z neho: vyprážaný, bravčový r.
rezeň rezňa pl. N rezne G rezňov m.
rezeň odrezaný plochý kus mäsa; pokrm z neho • subšt. šnicľa: teľací rezeň, viedenská šnicľa • steak [vysl. stejk] (upečený rezeň): hovädzí steak
rezeň, -zňa m. odrezaný kúsok mäsa al. slaniny, zried. i niečoho iného: r. slaniny, r. šunky; kuch.: bravčový, teľací, hovädzí r. tenký, naplocho odrezaný kúsok bravčového, teľacieho al. hovädzieho mäsa (na vyprážanie al. dusenie); viedenský, parížsky r., prírodný r.;
rezník, -a i rezníček, -čka m. zdrob. expr. (Kuk., Ráz.)
rezeň m. 1. odrezaný plátok (slaniny, zried. aj iných druhov potravín): Zeu̯ som večer rezeň slaňini a bou̯ som aj tag hladní (Krivá DK); Ta nás pohosťiľi hriatou, klobáskou, odrezaľi slaňiňi rezeň a zo ďesaď vajedz ešťe do košíka (Mýto p. Ďumb. BRE); A on dicki bárjakí rezeň chleba odvaliu̯ a mu ho dau̯ a kúň zmohutňeu̯ (Borinka BRA); rezeň (Hor. Lehota DK, Bošáca TRČ) 2. plochý kus mäsa pripravený ako pokrm vyprážaním, dusením a pod.: Ňedbav bi, kebi boli každí ďeň rezňe, ná, ďe na to brať? (Lapáš NIT); rezeň (Návojovce TOP) rezienok m. zdrob. expr. k 1: Biu̯o narídzené (na fašiangy), že de biu̯a su̯obodná lebo su̯obodní, tak rezének, toto, su̯aňinu, to sa mau̯o dat (Vieska SKA)
rezienok p. rezeň