Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pripojiť dok.

1. spojiť do 1 celku: p. k vlaku ďalšie vozne; p. elektromotor na sieť zapojiť

2. pridať ako ďalšiu súčasť, pričleniť: p. k žiadosti rodný list priložiť; p. územie k istému štátu;

nedok. pripájať -a

// pripojiť sa pridať sa, pridružiť sa: p. sa na prechádzke k priateľke; p. sa k názoru väčšiny;

nedok. pripájať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pripojiť ‑í ‑a dok.; pripojiť sa

pripojiť -jí -ja pripoj! -jil -jac -jený -jenie dok.


pripojiť sa -jí sa -ja sa pripoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

anektovať vojensky zaujať cudzie územie • pripojiť obsadiť: anektovať, pripojiť, obsadiť časť susedného štátuokupovať zabrať: okupované, zabraté územie


dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • dať pridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiť priložiť pričleniť pripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniť vniesť včleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiť priložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúť poznamenať podotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


inkorporovať kniž. niečo niekam pridať ako (obyč. rovnocennú) súčasť • kniž. vteliť: inkorporovať, vteliť údaj do textuvčleniť (prijať za člena): mladých včlenili do organizáciepripojiť pridružiť


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriť prevravieť zavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecť prerieknuť ozvať sa ohlásiť sa vysloviť sa vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviť vypovedaťkniž.: vyriecť vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiť vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviť zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiť vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuť vykríknuť zakričať zavolať zrevať zrúknuť zavrieskať zavrešťať zahučať zajačať zaryčať zahrmieť zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť zasyčať vyšteknúť vybrechnúť zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediť vrknúť zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúť mrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkať pošepkať zašeptať zašepotať zašuškať zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť pošepnúť zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať zašemotiť zahundrať zamrmlať zabrblať zabručať zabľabotať zadudrať zahuhlať zahuhňať zafufnať zachuchmať zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotať zašvitoriť zaševeliť zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť poznamenať podotknúť spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiť nadhodiť zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba vysúkať vyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúť naštrknúť nadškrtnúť podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiť pridať doložiť dodať doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuť vytresnúť vytresknúť vyblafnúť vybafnúť vytrepnúť trepnúť tresnúť tresknúť plesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť vydrisnúťexpr.: vytárať vytrepať vytrieskať vytliapať vybľabotať vykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotať zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúť podotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť sa spomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať sa ohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

p. aj povedať

2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiť zaznamenať zaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovať registrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

4. p. označiť 1


prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackať preskákať preskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkať precupotať precapkať prebadkať predrobčiť prehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať sa prešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovať predefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa) prešmyknúť prešmyknúť sa prešuchnúť sa pretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť prechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiť prelabzovať preloziť zloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiť poprechádzať schodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sa pripojiť sa pristúpiť prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4


priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiť dať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícupritknúť: pritknúť si čelo k obloku

2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanierpripojiť: pripojiť k textu mapkuprimiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do maltyexpr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiť dohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korúndoložiť dodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslípopridávať popripájať poprikladať podokladať (postupne, viac vecí)

3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4


pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridať dodať priložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návodpričleniť pridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcovpriradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúrehovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifariakniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domukniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textuanektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiť zapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálupripnúť pripäť upnúť upäť: pripäť, upäť reťaz k niečomupopripájať poprikladať popridávať (postupne, viac vecí)

2. p. povedať1, poznamenať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pripojiť, -í, -a dok.

1. (čo, čo k čomu) priložiť, pridať: p. známku na odpoveď (v liste), p. k žiadosti rodný list; na konci knihy je pripojený zoznam mien; pripojená mapa, pripojené resumé; K slnečnému kúpeľu pripojili aj gymnastiku. (Jes.)

2. (čo k čomu, zried. i na čo) pevne spojiť do jedného celku, privteliť, pričleniť: Žiadali pripojiť k Uhorsku Halič. (Škult.) Jestli osud svoj k jeho pripojíš, tak rany svoje nikdy nezhojíš. (Sládk.); p. elektromotor na sieť zapojiť do siete;

3. (čo i bezpredm.) poznamenať, povedať: „Na robotníka veru nevyzerá“ pripojil tretí. (Ondr.);

nedok. pripojovať, -uje, -ujú i pripájať, -a, -ajú

|| pripojiť sa (ku komu, k čomu, zastar. komu, čomu) pridružiť sa, pridať sa: Pripojil sa k pánu oficierovi. (Šolt.) Viac ráz som sa pripojil k mládežníckej alebo detskej výprave. (Heč.) Dubčič sa pripojil ktorejsi štebotavej skupine dievčat. (Kuk.) Ja som sa im (priateľom) pripojil. (Kuk.);

nedok. pripojovať sa, pripájať sa

pripojiť dok. (pripójiťi)
1. spojiť do jedného celku, nadpojiť, pričleniť: Na sebnu̯o koľiesko sa pripojila taká šibeňička, tá mala ďierki (Detva ZVO); Ešťe jeden vagón pripojili (V. Bielice TOP); Na hráďel sa pripojila hlava aj z deskú (Chocholná TRČ); Najpŕv je vlas, potom nástavec, za ním sa pripojí návazec a až na návasci, kerí je najtenší, je uchicení háčik (Trakovice HLO)
2. priložiť, pridať: G listu pripojeu̯ aj marku, abi mu usnaňňeu̯ otpoveť (Bánovce n. Bebr.)


pripojiť sa dok. csl pridať sa, pridružiť sa: To f krčme si tak spievali, abi sa k ňím ostatní pripojiľi (Pokryváč DK); F Slovianskej doľiňe sa g našej procesiji pripojiľi Vaľčaňia (Ležiachov MAR); On mau̯ fšetki dokladi, fšetko, gďe máme íz a ku akiemu oďielu sa pripojiť (Prosiek LM); A cestú sa k ním pripojili dvaja mládzenci (V. Rovné BYT); Choce vlakom, potom sa pripojíme, aspom si sadňeme (Rajec ŽIL); Icte skór, pripojíme sa k vám v Nádaši (Zvončín TRN); Oňi ľem dvome, aj onen Taľijan bul pripojeni ku ňim (Klčov LVO); Nazat som se pripojil zas ku nim (Hranovnica POP); Voňi ostaľi robic totu jalčovku a ja še gu ňim pripojil (Brezina TRB)

pripojiť dk
1. koho, čo k čomu spojiť niečo do jedného celku, pričleniť niekoho, niečo: Mattuss pak Čzičzmar swug staček, yakowy mal, k Lackowmu prypogil (MARTIN 1597); Laczko Kohut (cestu) zaugal a k swemu pripogel, tu a takowu cestu hned aby naspatek pustil (D. MOTEŠICE 1639); abi (zeme a lúky) mohli slobodne wimenjt a k summe capitalneg pripogiti a pripsat (TRNOVO 1698); (sv. František) mnohé stá tisycuw lidj pohanských k wjre katolickeg rjmskeg pripogil (ČS 1754)
2. čo komu, čomu pridať, venovať niečo: (Kristus) nam srdce swe pripogil (KP 18. st); diwime se libežneg wúni, kterú Buh pripogil medu (BlR 18. st); -ovať ndk k 1: ya zas ten gisty kusz zeme spolcžugem a pripogugem k tegže nywe (RAKOĽUBY 1661); treti pak cžastka toho placzu prichazy a pripoguge se k domu Pecsicherowskemu (KRUPINA 1691); k tomu sa ustawične usylowat máss, že bys wúlu swú k wúli boskeg skrze wssecko poddáwal a pripogowal (BlR 18. st); k 2: zde ale pripogugem druhy list (BODOVICE 1787); pripojiť sa dk ku komu pridať sa, pridružiť sa k niekomu: ano, i naši poddani nemajici salašov ani holi mohu se tež k jinym pripojiti (ORAVA 1625 U2); Yan Blanar od wernosti Geho Yasnosti Czisarskeg odstupil a k zbojnikum pripogil se (STARHRAD 1685); nehodna a bezbozna wec gest Krysta Pana zanechati a k pekelnemu lupežnikowi se pripogiti a gemu služiti (MS 1758); -ovať sa ndk: (cesta) kdy prichazy do Nižney Petowey, prypoguge se tey cesty, ktera dolu gde pres dolynu Dedowecz (ZVOLEN 1567); slobodny wogacy a draguny k pechote neb k šaragu konskemu se pripogugj (KoB 1666); Buh ma angelow, ktery čloweku od narozenj geho se pripogugj (:pritowarissugj:) (OP 1685); (mnísi) wjno tak sstedriwe berú, že ked kdo se gjm pripogowati chťe, sotwa smrad od geych ust wyléty snésti može (BlR 18. st) približovať sa


pripojovať, pripojovať sa p. pripojiť

pripogiť pripogiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pripojiť: →speex →vorbis
a pripojiť k správe et joindre au rapport
formulári a pripojiť kópiu le formulaire et de joindre copie
chemickej bezpečnosti a pripojí la sécurité chimique et joint
indikatívny program sa pripojí programme indicatif est joint
k vyrovnaniu dlhu pripojil en accompagnant sa restitution
pripojilo pred jeho pristúpením adhéré avant son adhésion
sa pripojiť k nim se joindre à eux
vo formulári a pripojiť dans le formulaire et de joindre
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu