Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

potád i poti zám. ukaz. prísl.
1. ukazuje na koncovú hranicu v priestore, potade, potiaľ: Moje je hen potát, po ten kameň (Skalica); Bulo aš poti, ni (Senné VK)
2. ukazuje al. odkazuje na mieru, do tej miery, dotiaľ, natoľko: Pilini sa lívajú potát, aš ščepi nescú vác prijat (Doľany MOD)
F. otád aš potád (Brodské SKA) - všetko má svoje hranice, resp. nie je to isté

poti p. potád

potad, potady zám prísl dotiaľ, dovtedy, v spojení p. - pokud, p. - pokad, p. - pokavád potiaľ - pokiaľ, potiaľ - kým: tech pyty sedlakow aby potady vzywal, pokad bych ya neb potomczy mogy nezaplatyly sme gemv tech sto zlatych (MADOČANY 1569 E); gestly by kdo toto narownanij chtel zrussyti, pokad nemagi se mu knihy otewrit, pokawad by nepolozyl f 100 (SLIAČE 1580); prawo nemuoz opaceno bytt potad, pokud od tych dobrich lidy mely ssaffowaný swedomy wydatt (DEVIČANY 1592)