nesmelý príd. málo odvážny, bojazlivý; svedčiaci o tejto vlastnosti: n. mládenec; n. pohľad, pokus;
nesmelo prísl.;
nesmelosť -i ž.
nesmelosť -ti ž.
nesmelosť -ti ž. ▶ nedostatok sebadôvery, sebaistoty; vlastnosť toho, kto je nesmelý, hanblivý (najmä v komunikácii s ľuďmi); syn. hanblivosť, ostýchavosť; op. smelosť, odvaha: prekonať n. a rozpaky; hanbiť sa za svoju n.; v podaní ruky cítiť n.; Príkazy len tak vypľúval, jeho nesmelosť sa úplne stratila, prikazoval, akoby to bola jeho druhá prirodzenosť. [J. Karika]; Ak ti tvoja nesmelosť v živote prekáža, uč sa postupne seba presadzovať, uč sa asertivite. [Sme 1993]
hanblivosť 1. nedostatok smelosti • nesmelosť • ostýchavosť • ostych: prekonať hanblivosť, ostych • okúňavosť • plachosť: plachosť jej prekážala nájsť si partnera • kniž. prudéria (prepiata hanblivosť)
2. p. hanba 2
nesmelosť 1. p. hanblivosť 1 2. p. zbabelosť
zbabelosť vlastnosť prejavujúca sa nedostatkom odvahy: zo zbabelosti sa k veci nepriznal • bojazlivosť • nesmelosť • ustrašenosť • ustráchanosť • ustrachovanosť • expr. strachopudstvo
nesmelý príd. nemajúci odvahy, smelosti, bojazlivý, málo odvážny, neodvážny: n. človek; n-é kroky, n-é pokusy, pýtať sa n-ým hlasom, pozerať n-ým okom;
nesmelosť, -ti ž.