Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ináč, inak, inakšie

I. zám. vymedz. príslov.

1. označ. vlastnosť deja, stavu ako odlišnú od pôv., očakávanej ap., nie tak(to), iným spôsobom, odlišne: povedz to i. inými slovami; predstavoval si ju i.; je známy i. ako jeho otec

2. expr. lepšie, dokonalejšie: pod mojou opaterou by vyzeral i.

II. spoj. priraď. má vysvetľovací význ.: potrebujú ho, i. by ho nevolali

III. čast.

1. pripája dodatočnú výpoveď: i. sa máte dobre? i. stále rozmýšľam, čo tým myslel

2. uvádza výraz s vysvetľovacím význ.: bol to i. obľúbený človek

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ináč, inak, inakšie zám., spoj. i čast.

ináč, inak, inakšie spoj. priraďovacia


inak, ináč, inakšie zám. vymedzovacie príslovkové

inak, ináč, inakšie čast.

inak1, ináč1, inakšie1 zám. vymedzovacie príslovkové 1. ▶ odkazuje na vlastnosť deja al. stavu odlišnú od pôvodnej, predpokladanej, očakávanej a pod., nie tak, nie takto, iným spôsobom, odlišne; op. tak isto: dopadlo to celkom i.; pomôžeme si teda i.; doma sa správa i.; spoznať i. zmýšľajúcich ľudí; ako som konal, tak som konal, inak som nemohol; Chvíľu uvažoval, chcel sa so mnou naozaj rozlúčiť, potom sa však ináč rozhodol. [V. Šikula]; Človek si všeličo inakšie predstavuje, keď je mladý. [E. Dzvoník]
2. blíži sa významu príslovky expr. ▶ spôsobom, ktorý dosahuje vyššiu mieru vlastnosti v porovnaní s predpokladanou, pôvodne očakávanou; lepšie, dokonalejšie: my by sme to i. zvládli
fraz. inak povedané vyjadrené inými slovami a obyč. dôraznejšie al. vyhrotenejšie

inak2, ináč2, inakšie2 spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom: pozvali nás, i. by sme neprišli; Hráč musí svoj nástroj milovať, ináč nebude z neho nikdy fagotista. [V. Šikula]; Konflikt treba zastaviť, ináč sa rozšíri ďalej. [Sme 2007]

inak3, ináč3, inakšie3 čast. 1. ▶ uvádza výpoveď súvisiacu s predchádzajúcim kontextom al. začínajúcu novú tému: i. je všetko v poriadku?
2. ▶ uvádza doplňujúce, hodnotiace vysvetlenie: je to i. milé dievča; A na ten obraz, inak obyčajnú farbotlač, sa raz uprene zahľadel nemecký veliteľ. [A. Devečková]
3. ako súčasť dvojslovnej častice ako ináč, ako inak, ako inakšie ▶ zdôrazňuje predchádzajúcu al. nasledujúcu výpoveď al. jej časť a vylučuje inú možnosť, samozrejme, jedine tak: ide o peniaze, ako i.; dovolenkovať budeme, ako i., pri mori; pred súťažou vládne všade, ako i., napätie a očakávanie; Ako inakšie, najkrajšia láska je tajná láska. [L. Ťažký]; Recept na najlepší makový koláč pochádza - ako ináč - z archívu môjho deda. [InZ 1999]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-e/22989619±26198 2.78: pronominá (adverbiálne) 280898→281096
+24
−47
kde/218031→218157
+0
−21
všade/19091 niekde/16115 inde/10280 nikde/7327 tamže/3482 inakšie/1238 kade/1067→1139
+24
−26
akože/831 tade/744 hocikde/645 stade/369 dakde/331 (31/1347)

-ie/3769329±947: konjunkcie 41 inakšie/41

-ie/3769329±947: pronominá (adverbiálne) 1238 inakšie/1238

-šie/529492±2: konjunkcie 41 inakšie/41

-šie/529492±2: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A pl. 48 inakšie/30 inšie/18

-šie/529492±2: pronominá (adjektívne) ž. A pl. 39 inakšie/20 inšie/19

-šie/529492±2: pronominá (adjektívne) ž. N pl. 27 inšie/14 inakšie/13

-šie/529492±2: pronominá (adverbiálne) 1238 inakšie/1238

ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inak inakšiezried. ináčejzastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšieonakhovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránuodlišne odchylne odchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodnenár. netakšie

2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inak inakšiehovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatnílepšie súcejšie dokonalejšie odchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si myslelizried. ináčejzastar. ináče

3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inak inakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človekzried. ináčejzastar. ináče

4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2


inakšie 1. p. ináč 1–3 2. p. rozdielne, rozlične


rozdielne rozličnými spôsobmi, majúc odlišné vlastnosti (op. rovnako) • odlišne odchylne odchodne: dosiahnuté výsledky hodnotili rozdielne, odlišne; pri príprave postupujú odchylne, odchodnenerovnako rozlične rôzne rozmanito: sú nerovnako vysokí; potrebu vzdelania chápu rozlične, rôznenerovnomernekniž. disparátne: strany sú nerovnomerne, disparátne zastúpenéinak inakšie ináč (iným spôsobom, inými spôsobmi): jednotlivé témy spracovali inak, inakšie, ináč

porov. aj rozdielny


rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanitozastaráv. rozmanite rôzne odlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienkanerovnako nejednako rozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať surovinypestro hocijako všelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečenínejednotne nerovnorodo nesúrodo rôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomikykniž. disparátne: vývin pokračoval disparátnemnohorakozried. viacerakoexpr.: desatorako storako tisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorakoodchodne protichodnezastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodneinak inakšie ináč tak i onak tak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináčrôznotvárne mnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

inak i inakšie prísl.

1. iným spôsobom, odlišne, ináč: i. povedané; Otcovia naši spevca si inak uctievali. (J. Mat.) Inak nebude, len že i naši policajti ho nahuckali. (Jes-á) Veď on to všetko inakšie chytí do rúk. (Krno)

2. v opačnom prípade;

3. čast. ostatne, mimochodom, čo sa týka iných okolností; po iných stránkach: Jano je inak spravodlivý človek. (Min.)


inakšie p. inak

inakšie (iňšag, inakši)
I. zám. vymedz. príslov. strsl, vsl inak, ináč: Ja̋ inakši neviam, lem po slovenski (Rochovce ROŽ); Ta dakedi śe inakši žilo ja_ke_teras (Žakarovce GEL)
II. čast. strsl, vsl čo sa týka iných okolností: Aľe už inakšie to vám ňeviem povedať (Devičie KRU); Aľe iňšag mal žemi a sinove mu robiľi tag jag i druhi na tim (Brezina TRB)


iňšag p. inakšie

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu