Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ťažký ťažší príd.

1. kt. má veľkú hmotnosť, váhu, op. ľahký: ť. náklad, ť. kufor; ť. priemysel vyrábajúci výr. prostriedky; ť-é strojárstvo vyrábajúce veľké stroje a úplné zariadenia závodov; voj. ť-é zbrane s veľkým kalibrom; chem.: t. vodík izotop vodíka, deutérium; ť-á voda zlúčenina ťažkého vodíka s kyslíkom; šport. ť-á atletika vzpieranie, zápasenie, pästiarstvo

2. vyrobený z ťažkých materiálov, masívny, op. ľahký: ť. nábytok, ť. brokátový záves;

pren. ť-á ruka

3. namáhavý, neľahký, vyčerpávajúci, op. ľahký: ť-á práca, ť. problém, ť. život; ť-é podmienky zlé, op. dobré

4. kt. má intenzívny účinok, silný, veľký: ť-á porážka, ť. trest, ť-á choroba; ť. zápach; ť. vzduch ťažko dýchateľný; ť-é jedlo ťažko stráviteľné

5. bolestne doliehajúci, ťaživý, tiesnivý: ť-é následky, ť. osud, ť-é časy, ť-é myšlienky, ť-é sny

6. hovor. expr., často iron. významný, dôležitý: ť. káder, ť-á šarža; ť. frajer veľký

expr. ť. ako cent, ako hrom veľmi; mať ť-é viečka byť ospalý; má ť. → jazyk; ť-é peniaze veľká suma; (ne)robiť si ť-ú hlavu z niečoho (ne)robiť si starosti; s ť-m srdcom nerád; mať na niekoho ť-é srdce hnevať sa naňho, zazlievať mu; (je to preňho) ť. úder veľké nešťastie;

ťažko

I. ťažšie prísl. k 1 – 5 i vetná prísl. k 1, 3: ť. dosadnúť; ť. pracovať, ť. chápať; ť. chorý, ť. dostupný, ť. stráviteľný; ť. mu to padlo; je mu ť. od žalúdka; s tebou je ť. nedá sa dohodnúť

horko-ť. ledva, len-len; je mu ť. na srdci, pri srdci, okolo srdca je smutný;

ťažkosť -i ž.

1. k ťažký: ť. nákladu, skúšky, obete

2. obyč. mn. čo sťažuje priebeh, fungovanie; nepríjemnosti: finančné, zdravotné t-i; zvládnuť nápor bez t-í

II. ťažko čast. vyj. pochybnosť, nedôveru, sotva, asi nie: prídeš? – asi ť.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ťažký ťažší; ťažko prísl. i čast.; ťažkosť ‑i ‑í ž.

ťažký -ká -ké 2. st. ťažší príd.

-ký/623125±2138 1.58: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 357320→357328
+1515
−1514
veľ/35521±829 slovens/18108±460 rovna/8200 obrovs/6800 vyso/6711 politic/6204 ľuds/5309 ťaž/5233 historic/4604 americ/4217 ekonomic/3950 širo/3933 nemec/3626 čes/3519 (3266/241393)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúci osudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľakalamitný havarijný kolízny krízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomerynepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenianebezpečný hrozivýhovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledéťažký vážny zlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časochhovor. expr.: naklonený nahnutý: je to nahnuté


nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravý zmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutý stŕpnutý stuhnutý tuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamenný skamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutý strnulý nedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivý imobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromý ochromený ochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevný stabilný statický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály


nevyliečiteľný ktorý sa nedá vyliečiť (op. vyliečiteľný) • neliečiteľný: nevyliečiteľná, neliečiteľná chorobanezahojiteľnýzastaráv.: nevyhojiteľný nezhojiteľný (ktorý sa nedá vyhojiť, zaceliť): nevyhojiteľná, nezahojiteľná rana; nezhojiteľná túžbasmrteľný (spôsobujúci smrť): nevyliečiteľné, smrteľné ochorenietrvalý (ktorý sa nedá odstrániť liečbou): trvalé následky úrazupren.: ťažký beznádejný: tento pacient je ťažký, beznádejný prípad


ťaživý ktorý ťažko dolieha na psychiku človeka, ktorý vyvoláva tieseň, smútok, neistotu, obavy • tiesnivý stiesňujúciexpr. gniavivý: noc prebdel v ťaživom, tiesnivom, gniavivom smútku; zasiahol ju tiesnivý, gniavivý, stiesňujúci pocitpochmúrny chmúrny pošmúrny skľučujúcikniž. ponurýkniž. zastar. ponurný: pochmúrna atmosféra, skľučujúce dojmyzvieravý: zvieravá predtuchadusivý dusný: prerušiť dusivé, dusné tichodeprimujúci depresívny (vyvolávajúci depresiu): stále rozmýšľal o úniku z deprimujúceho, depresívneho prostredia liečebneubíjajúci ťažký: podľahla ubíjajúcim, ťažkým myšlienkam; mať ťažké sny


ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilový stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutný masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý neľahký obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúporný húževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitý komplikovaný neriešiteľný nezvládnuteľný nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmorný únavný vyčerpávajúci vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotný krvopotný konskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejnícky galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutý neľudskýpren. expr.: psí psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatý horký trpkýpren.: tŕnistý tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený vydýchaný nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký


vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povahaneveselý: neveselá náladaprísny: prísny pohľaddôstojný: dôstojné správaniezdržanlivý odmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlaschladný: chladný úsmevstrohý: strohá odpoveďsubšt. dospelácky

2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problémdôležitý: dôležitý návrhvýznamný význačný: významná, význačná udalosťdôrazný: dôrazné upozornenie

3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosťnaozajstný ozajstný opravdivý: naozajstný, ozajstný vedecskutočný: skutočný ľúbostný vzťahhodnotný: hodnotné vedecké dielocenný: cenný človeksolídny: solídny obchodník

4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný činnebezpečný: nebezpečná chorobaťažký: utrpieť ťažkú porážkupovážlivýzastar. povážny: povážlivá situáciakritický: chorý je v kritickom stavekrízový: krízové obdobie

5. p. vážený


veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajný nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmerný rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantický kolosálny monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovský ohromnýexpr.: ozrutný ozrutánsky obrovitý velikánsky veličizný veličazný preveľký preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepý impozantný grandiózny majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocný silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatný robustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetný hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamný význačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvený rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubý objemný rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudký intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľký prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešny nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodný ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: pekný krásny: pekný, krásny platexpr.: riadny poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutný preukrutný ukrutánsky úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutý šialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hrozný strašný príšerný zúfalý hrozitánsky desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovský diabolský: čertovská zimaexpr.: tučný mastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónový miliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramný prenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodný bezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničený neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselný nespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchaný nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľný neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľný nezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadný nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


zložitý ktorý je utvorený z mnohých zložiek bez prehľadu (op. jednoduchý) • komplikovaný: zložitý, komplikovaný stroj, problémneprehľadný chaotický pomotaný zmotaný zamotaný zapletený spletený zauzlenýkniž. spletitý (v ktorom sú zložky navzájom neprehľadne pospletané): neprehľadný, chaotický dej; zamotaná, zauzlená, spletitá situácianejasný zmätený neusporiadaný: nejasné pomery, neusporiadaný stavneľahký ťažký neriešiteľnýslang. mastný (zložitý z hľadiska riešenia): neľahké, ťažké podmienky; neriešiteľné otázky; ťažký, mastný matematický príkladmnohotvárny mnohostranný mnohorozmerný mnohovrstevný mnohovrstvový viacrozmerný viacvrstvový (zložitý z mnohých stránok): mnohorozmerný, viacvrstvový proces premiennepraktický (zložitý z hľadiska praktického využitia): nepraktické zapínanie, nepraktická metódaprekomplikovaný (veľmi al. zbytočne zložitý): zložitá, prekomplikovaná povaha

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ťažký, 2. st. ťažší príd.

1. majúci veľkú fyzickú váhu (op. ľahký): ť. náklad, ť. čakan, ť-á reťaz; ť. ako cent; ť-é mraky veľké; ť. kov majúci veľkú špecifickú váhu; chem. ť. vodík izotop vodíka o atómovej váhe 2,0142; ť-á voda obsahujúca atómy ťažkého vodíka; voj. ť-é delo veľkého kalibru; voj. ť. guľomet väčšieho kalibru; voj. ť-é delostrelectvo; ť. priemysel banský, hutnícky, železiarsky a oceliarsky; ť-é strojárstvo vyrábajúce veľké stroje a zbrane; šport. ť-á váha v pästiarstve, v zápasení, vo vzpieraní váha nad 82,5 kg; ť-á atletika súhrnné označenie športových disciplín vyžadujúcich predovšetkým telesnú silu; metr. ť-á doba taktu prízvučná, téza; hud. ť-á doba prízvučná, pôdohosp. ť-á pôda majúca veľkú súdržnosť (ílovitá, bez piesku)

robiť si z niečoho ť-ú hlavu robiť si starosti; mať ť-ú hlavu byť opitý; byť veľmi unavený, ospanlivý; mať ť-é srdce na niekoho hnevať sa, zazlievať niečo niekomu; hovor. expr. ť-é peniaze veľa peňazí;

2. majúci veľkú váhu, veľký objem a budiaci pritom dojem mohutnosti, niekedy i ťažkopádnosti: ť-é vráta (Jégé); Pri ťažkých dubových stoloch sedeli zväčša mladí ľudia. (Zúb.);

pren. nevládny; nemotorný: ť-á ruka, ť-énohy, ť. krok;

3. vyžadujúci . veľké úsilie, námahu, svedčiaci o veľkom úsilí: ť-á práca, ť-á cesta, ť-á túra; ť. boj, ť. dych, chrapot, ť. vzdych; Každý začiatok je ťažký. (prísl.)

4. ťažko pochopiteľný, zrozumiteľný, ťažko riešiteľný: ť. problém, ť-á úloha, ť-á skúška; ť-á téma, ť-á hudba: ť-á reč- ktorá sa dá ťažko naučiť

ť. oriešok zložitý problém;

5. ťažko stráviteľný: ť-é jedlo, ť-á strava, ť-é mäso; ť-é víno s väčším obsahom alkoholu;

6. majúci silný, obyč. nepríjemný účinok, prenikavý, silný, veľký: ť-á porážka; ť-é obete; ť-é starosti; ť. trest, ť. omyl, ť. hriech; ť. previnilec; ž. zápach, ť. vzduch, ť-á vôňa; ť. úraz, ť-á choroba, ť-é zranenie;

7. nepriaznivý, plný starostí, utrpenia, bolesti, nešťastný, smutný: ť. život, ť-é časy, ť-á chvíľa, ť-é položenie, ť. osud

češký p. ťažký

ťažký [ťa-, te-, ce-] príd
1. kt. má veľkú hmotnosť, váhu: ruka rozeznáwa dotyknutim wecy hladke a drsnate, težke a lehke (OP 1685); colosseus: gako gedna weliká modla aneb socha ťažká; gravis miles: ťažssky wogák, zbrógny v ťažkom brnení (KS 1763); semeno na sgata nech gest dozrele, plne, teške, masne, huste a pekneg barwi žiweg (PR 18. st); caieta: težky železny bocygan (LD 18. st);
x. pren mne spatril pod tesskjm yarmem klassterskeho zakona wezjcjho (WO 1670) náročným, vyžadujúcim veľké obete;
L. s ť-ým ťažko, sotva: na večej stranky mnohym obyvatelom satne se s teškým vratilo, zarobky žadne niemame (KOSORÍN 17. st)
F. ť-é srdce činiť komu spôsobovať trápenie niekomu: strassi-ly tebe satanass, z mnohym swym pokussenym tezke tobe srdce čynice, vteč ty a schowag se do otewreneho boku Krista Pana (AgS 1708) mať ť-é srdce na koho zazlievať niečo niekomu: na ginssiho nema tažkuo srdce krome na Koziarouho Martina; gistj čas do wadj strany gisteho blata s nou prigduce do nemocj upadol a len na nu tasskuo srdce mal (KRUPINA 1740);
x. ( 1741) hrozne slowo, težssi nad wssecko olowo (GŠ 1758) náramne ťažké
2. vyrobený z ťažšieho materiálu, pevný, masívny: z pekneho s tesskeho platna rukawcze (KLOBUŠICE 1670); musim pripomenut, aby dlchssa a tasskegssa trdlica byla (WL 1789)
3. (o žene) ťarchavá, samodruhá: lyde pravya, že by od sveho otcza zostala samodruha aneb tažka (FOLKUŠOVÁ 1586 E); preg že gsem tepru tesska od Yanczjho, pacholka Weresswarjho (TRENČÍN 1616); wedy-ly, že lonskeho roku Juditha Somogy tezka byla, a czo slyssely o porodje lonegssyho djtete (SKALICA 1616); z muža, kteréhož tí weci sú, ťažká sem zostala (GV 1755)
4. namáhavý, únavný, vyčerpávajúci: w tesskjch sprawach a prech rakosse se zwolavagj (KoB 1666); kdy remeslnik nowu tessu a kunsstownegssy pracy kona a podstupi, techdy y plat za takowu praczi ma powissowan biti (CA 1698); tesska wec gest starym noham po pisku choditi, ale težssa pokognemu z gazyčnicu žiti (GV 1755); nyepratzelom, ktori bi nahle rozchvátali nasú tseskú prátzu (RSP 1758); angustia vel difficultas urinae: ťažsske ssťáni (KS 1763); (poddaní) za deset dni tu furu odbawja cestu welmi twrdu a tessku prez mnohe wrchi (KOJŠOV 1772)
5. veľký, silný, závažný: chticze pak ti pani haytmani takowym tiesskym zalobam gistu recz zwedieti, dali znowu prawo na zamku Likawe osaditi (P. ĽUPČA 1543); ja Matiass Mraz ze Sswabu, wyducze swogu tessku psotu, nemocz a swu negystu hodinu sweho duchu, totyz smrty, vmynil gsem testament vczinitj (D. VES 1568 E); virulentia: ťažsská wúňa, ťažssky puch (KS 1763); tesskeho wina peni zbieragu sa okolo kragu (VK 1764); cirkewné práwo mnohé a tešké pokuti úžerníkum ustanowilo; zbogníci, lúpežníci a giní ťešký zločinci (BN 1796)
L. ť-á nemoc med epilepsia: Mahomet wimislil sobe nowe naboženstwj, kdy chorowal na tessku nemoc (:kaduk:) (OP 1685); o težke nemocy neb chytlance (:epilepsia:) (HT 1760)
F. čim se kdo wižssj wynassi, tym pad geho býwa težssi (SN 1678)
6. bolestne doliehajúci, ťaživý: ya bich se dawno byl musyl pozbity wsseho stateczku meho w tito pominule časy, dosty twrde a tiesske, do kterich sme bily upadly (ŽILINA 1647); gako kdo z tasského sna k sebe se nawracá (PT 1778)
P. atpn Mikulass Tessky (v Hájnikoch 1556)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŤAŽKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 468×, celkový počet lokalít: 123, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 33×;
MAZORNÍKOVO (obec BREZNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 29×;
JÁNOŠOVKA (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 25×;
MEDVEĎOV (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 17×;
KRÁM (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 15×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 15×;
DOBROČ (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 13×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 12×;
DIVINA, okr. ŽILINA – 11×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 10×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani dlhé ani ťažké ni longues ni difficiles
je niekedy veľmi ťažké est quelquefois bien difficile
je ťažký od pokladov est lourd de trésors
košmi je veľmi ťažké les hunes est très difficile
lebo všetko je ťažké car tout est dur
ťažkú hlavu ako hlavu cette tête lourde, comme
to bude dosť ťažké cela sera assez difficile
že je to ťažké que c'est dur
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu