milosť 1. zabudnutie na priestupok • omilostenie • odpustenie: márne prosili o milosť, omilostenie, odpustenie • prepáčenie • pardon: potrescú všetkých bez milosti, prepáčenia, bez pardonu • amnestia (odpustenie al. zmiernenie trestu): prezident má právo udeliť amnestiu
2. p. obľuba 1 3. p. súcit 4. p. láska 1
prepáčenie, -ia str. odpustenie nevhodného, nesprávneho konania, priestupku: prosiť o p., za p.; Onegin žiada prepáčenie. (Jes.)
● s p-ím prepáčte; a) zdvorilostná formula, b) v spojení s plnovýznamovým slovom má odtienok irónie: Kde sa berú, s prepáčením, takí hastroši, ako ste vy? (Tat.)
prebačena, prebačene p. prepáčenie
prepáčenie s. i prepáčená ž. spodst. (prebačena, prebačeňe) šar skladba hraná do tanca pre jeden pár al. vymedzenú skupinu tancujúcich ako pocta, sólo: Prebačena śe dala pre cudzich (Dl. Lúka BAR); Ta samoperše zahraľi Kriviancom prebačeňe (Krivany SAB); Kolo pulnoci dostaľi tote, co prišľi z druheho valalu, prebačenu, ftedi išľi do taňca ľem akurad oňi (Kvačany PRE)
prepáčenie [-í] s odpustenie nej. nevhodného správania al. priestupku: Thomas Betelon prystupyl gest pred pana richtare, žadagyce za prepačeny sweho hrichu a wystupku (S. ĽUPČA 1603) L. bez p-ia bez milosti gestly by se kdy dopustyl tomu, aby swu wrchnost potupowal, tedy ma beze wsseho prepačeny mestu fl 25 pokutu dolu položitj; beze wsseho prepačeni wedle sententij widaneg od poprawneho mistra ma na hrdle pokutowana biti (S. ĽUPČA 1616; 1632)