Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zmierniť -i dok. urobiť miernejším, miernym, zmenšiť, oslabiť, stlmiť: z. bolesť, útlak, napätie; z. krok, rýchlosť; práv. z. trest;

nedok. zmierňovať

// zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, zmenšiť sa, oslabiť sa, stlmiť sa: lejak sa z-l; kašeľ sa z-l;

nedok. zmierňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmierniť ‑i ‑ia dok.; zmierniť sa

zmierniť -ni -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok.


zmierniť sa -ni sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

mierniť -ni -nia -ni! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo) ▶ znižovať silu, intenzitu, rozsah niektorých nepríjemných telesných stavov, pocitov, prejavov a pod., tlmiť, zmierňovať, oslabovať, znižovať: m. bolesť; harmančekový čaj mierni únavu; kvapky miernia dráždenie pri kašli; sirup mierni návaly tepla, nočné potenie; studené obklady miernili horúčku
2. (čo) ▶ oslabovať pôsobenie, vplyv, účinok niektorých javov a procesov, zmierňovať, spomaľovať: m. dopady finančnej krízy; m. sociálne napätie; látky, ktoré miernia toxické účinky cytostatík; Neprestajný prievan miernil tropickú sparu. [V. Krupa]; Bol jún, koniec mesiaca, vládli letné horúčavy, málo miernené nocami - spať sa dalo iba pri poroztváraných oknách. [L. Ballek]
3. (čo; koho (v čom; s vedľajšou vetou)) ▶ robiť niekoho pokojným, pokojnejším, tíšiť intenzitu citových prejavov; syn. chlácholiť, upokojovať, utišovať: m. nahnevaného zákazníka; naučiť sa m. prejavy nespokojnosti; miernite svoju uštipačnosť; miernil rozpory medzi nimi; miernil nás v hneve; miernila ich obavy; podchvíľou miernili naše nadšenie; musí deti m., aby nevystrájali; Aj ženy, hoci u nich je ich bojovnosť miernená ženským citom, dokážu narušiť pohodu. [VNK 2001]
dok.zmierniť


mierniť sa -ni sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa miernejším, menej intenzívnym, slabším, menším; syn. zmierňovať sa, slabnúť: bolesť sa začína m.; kašeľ sa mierni; cítime, že naše utrpenie sa mierni; vetrík, mráz sa postupne miernil
2. ▶ (o človeku) ovládať svoje citové prejavy, stávať sa pokojným, pokojnejším; syn. tíšiť sa, upokojovať sa: nevie sa m.; musel sa m., aby sa nerozkričal; mali by ste ju napomenúť, nech sa mierni; bol celý podráždený, no trochu sa miernil; Barón taktne upozorní svoju žienku, aby sa miernila, lebo jej hihúňanie priam zalieha v ušiach. [J. Bob]
3. (v čom) ▶ zachovávať mieru, striedmosť v niečom: m. sa v jedení, v pití; mierni sa vo fajčení!; miernite sa vo výrazoch!
dok. k 1zmierniť sa

-niť/155386 3.46: verbá inf. dok. 127419 zmeniť/13699 zabrániť/6580 zachrániť/5859 uskutočniť/5629 odstrániť/5123 ovplyvniť/4538 splniť/4416 zúčastniť/4392 uplatniť/3816 upozorniť/3604 naplniť/3183 zdôrazniť/2954 vymeniť/2803 posilniť/2483 premeniť/2383 uvoľniť/2301 doplniť/2299 umožniť/2166 umiestniť/2016 ospravedlniť/1976 oceniť/1750 oženiť/1735 zmierniť/1583 objasniť/1545 ochrániť/1480 zverejniť/1388 vyplniť/1205 (260/34513)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť zoslabnúť zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieť zdengľavieť zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť vychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúť sklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieť sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť zoslabnúť opadnúť upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieť otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sa utíchnuť ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviť povoliť popustiť: bolesť poľavilazmierniť sa zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žita dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sa podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiť upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť popustiť poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sa zmiernieť oslabnúť zoslabnúť ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustať utíchnuť utíšiť sa ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


poľaviť 1. stratiť na sile, intenzite (obyč. o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) • povoliť popustiť: bolesť zuba poľavila, povolila, popustila; koncom februára mrazy poľavia, povolia, popustiazmierniť sa zmiernieť: smútok sa po roku zmiernilustúpiť ustať prestať oslabnúť zoslabnúť: na večer lejak ustal, (z)oslabolochabnúť: ich úsilie rýchlo ochabnepoddať sa utíchnuť utíšiť sa: víchrica sa po hodine poddala, utíchla, utíšila sa

2. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu, hodnotu • spustiť zľaviť: nechcel poľaviť, spustiť, zľaviť z ceny ani korunuubrať popustiť povoliť (z nárokov, z ceny a pod.): nerád popustí zo svojich predstáv, nárokov


popustiť 1. urobiť voľnejším niečo napäté, stiahnuté, tesné; trocha pustiť (op. pritiahnuť) • povoliť uvoľniť: popustiť, povoliť lano, remeň, opasok; popustiť, uvoľniť nohavice, uzdu

2. stratiť súdržnosť, dostať trhlinu, puklinu • prasknúť prasknúť sa: pneumatika popustila, praskla; nafúknutý balón popustil, praskol sa, pukol; vodovodná rúra pukla, prasklapovoliť roztrhnúť sa rozdrapiť sa (obyč. o látke): nohavice sa pri skoku roztrhli, rozdrapili; pančucha sa na kolene roztrhla

3. (o telesných al. duševných pocitoch, o prírodných stavoch) začať menej účinkovať, stratiť na sile • poľaviť povoliť: bolesť trocha popustila, poľavila, povolila; jeho hnev ešte stále nepopustil, nepoľavil; zima v marci popustila, poľavila; horúčavy povolilizmierniť sa zmiernieť oslabnúť zoslabnúť stlmiť sa: žiaľ sa zmiernil, zoslabol, stlmilustúpiť ustať utíchnuť utíšiť sa: zima, bolesť ustúpila, utíšila saprestať (celkom sa pominúť, zaniknúť): dážď už ustúpil, ustal; horúčka nad ránom prestala, ustalapoddať sa: choroba sa časom poddáochabnúť: víchor naraz ochabol

4. p. ustúpiť 2, 3 5. p. prenechať


prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť pominúť sa minúť minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sa zaniknúť prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviť popustiť povoliť ustať utíchnuť stíchnuť zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúť utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapať skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigraudomácniť zdomácniťodb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá

2. urobiť miernym, pokojným • upokojiť utíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený davzmierniť schladiť stlmiť utlmiť stíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeňovládnuť opanovať potlačiť premôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnevpokoriť: bičom pokoril jeho pýchupren. zazubadliť (Glocko)


ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť sa odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuť ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa) vyhnúť (sa) vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiť odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiť uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiť povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sa poddať sa kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuť ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sa zriecť sa vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvost rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sa pominúť sa zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliť poľaviť popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúť utíchnuť stíchnuť utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť sa ustať: dážď sa zmiernil, ustal


uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsťvyslobodiť oslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si rukyvymaniť vymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalusubšt. vyprostiť

p. aj prepustiť

2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasokpopustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

p. aj odviazať

3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniť vyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosťodblokovaťtech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechodprekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

4. ubrať z intenzity • zmenšiť zmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlakpovoliť: povolil zovretie dlaníexpr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mierniť, -i, -ia nedok.

1. (čo) oslabovať, umenšovať, robiť znesiteľnejším, zmierňovať: V izbe zostalo šero, miernené len svetlom lámp zvonku. (Jégé); studený obklad mierni horúčku; m. núdzu podporou; m. rýchle kroky spomaľovať;

2. (koho v čom) pobádať, viesť k miernejšiemu počínaniu, tíšiť, chlácholiť, umierňovať: Ako bdel nad jeho zdravím, v robote ho miernil. (Kuk.); m. niekoho v prchkosti;

dok. k 1 zmierniť, k 2 umierniť

|| mierniť sa

1. stávať sa slabším, menším, znesiteľnejším, zmierňovať sa: bolesť sa mierni spánkom;

2. (v čom al. bezpredm.) počínať si s mierou, s rozvahou, ovládať sa: m. sa v rečiach, v rozhorčení; O, mierni sa, dobrý môj pane! (Hviezd.);

dok. k 1 zmierniť sa, k 2 umierniť sa


zmierniť, -i, -ia rozk. -i dok. (čo) urobiť miernym, miernejším, znesiteľnejším, zmenšiť, znížiť, oslabiť: z. účinok, výsledok niečoho, z. napätie, z. hnev, z. trápenie, utrpenie, z. útlak, biedu; z. krok, beh, chôdzu, rýchlosť spomaliť; t. hlas, tón a) stíšiť, b) urobiť ho vľúdnejším; Aby zmiernili svoju hanbu, zväčšovali vinu Adamovu. (Jégé) Prenikavá vôňa čečiny nestačila zmierniť zápach. (Švant.);

nedok. zmierňovať, -uje, -ujú

|| zmierniť sa

1. stať sa miernejším, menším, slabším, znesiteľnejším, zoslabnúť: Víchrica sa zmiernila, vybláznila sa už a bola pokojnejšia. (Min.); bolesť sa liekom zmiernila; napätie sa zmernilo; Priatelenie sa zmiernilo (Šolt.) stalo sa menej intenzívnym.

2. zried. ovládnuť sa, umierniť sa: A čo nepríde sám ten ktosi? Chcel Dobo na to, ale sa zmiernil. (Kuk.);

nedok. zmierňovať sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

zmierniť: →speex →vorbis
alebo zmierniť hospodársku súťaž ou atténuer la concurrence
a zmierniť dodatočné náklady et de pallier les surcoûts
chcú zmierniť moje posledné ils veulent adoucir mes derniers
môžu zmierniť riziko koncentrácie peuvent atténuer le risque de concentration
podmienky sa môžu zmierniť conditions peuvent être assouplies
týchto nástrojov je zmierniť ces instruments est d'atténuer
zmierniť riziko koncentrácie, znížiť atténuer le risque de concentration, réduire

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu