Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pravý príd.

1. nachádzajúci sa na opačnej strane ako srdce, op. ľavý: p-á ruka, noha, p. breh; p-é krídlo

2. politicky konzervatívny, op. ľavý: p-á časť politického spektra

3. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere, skutočný: p-á láska, p. ruský čaj, p. hodváb, p-é zlato; p-é poludnie; mat. p. zlomok kt. čitateľ je menší ako menovateľ; lek. p-é kiahne; bot. v mnohých názvoch rastlín: žihľava p-á, repík lekársky p.

4. správny, náležitý, vhodný, op. nepravý: to je jeho p-é meno; p-é slovo na p-om mieste

5. skutočný, naozajstný, vlastný: p-á príčina niečoho; p. opak

6. geom. p. uhol kt. ramená stoja kolmo na seba

● byť p-ou rukou niekoho spoľahlivým pomocníkom; ukázať p-ú tvár odhaliť sa; → naz(ý)vať veci p-m menom; v p-om zmysle slova naozaj, skutočne; mať → srdce na p-om mieste;

pravosť -i ž. pôvodnosť, nefalšovanosť: p. rukopisu

pravý -vá -vé príd.

čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný

dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybný • perfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosť • dôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrola • vzorný • ukážkový • výstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplár • dobrý • ideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvo • vynikajúci • znamenitý • majstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvo • bravúrny • brilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýza • prvotriedny • suverénny: prvotriedny, suverénny odborník • pravý • naozajstný • skutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmen • hovor.: celý • hotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový muž • ušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvary • expr. stopercentný • subšt. bezvadný • slang. klasa

2. p. absolútny, úplný 2

pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence

2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

3. p. konzervatívny 1

prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinkt • pudový: prirodzené, pudové správanie, prejavy • spontánny • živelný • neusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výber • samočinný • samovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných období • necvičený • neškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produkty • pravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostredný • spontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radosti • nenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestá • nenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiech • uvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežný • obyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný jav • obvyklý • všedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vec • normálny • samozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potreba • pravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky choroby • zried. zrejmý (Urban)

reálny 1. vychádzajúci zo skutočnosti, zohľadňujúci skutočnosť (op. nereálny) • realistický: byť v odhade reálny, realistický • triezvy • vecný: mať na vec triezvy, vecný pohľad • pragmatický • pragmatistický • praktický • prakticistický (vychádzajúci z potrieb praxe, zohľadňujúci prax): pragmatický človek; pragmatistický, prakticistický, praktický prístup • uskutočniteľný • realizovateľný • možný • dosiahnuteľný • splniteľný (vzhľadom na skutočnosť): uskutočniteľný, realizovateľný, možný plán; nie je to uskutočniteľné, realizovateľné, možné, dosiahnuteľné, splniteľné • objektívny (op. subjektívny) • pravý: objektívny, pravý obraz skutočnosti

2. p. skutočný 1

skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novinách • efektívny (op. fiktívny): efektívne hodnoty • konkrétny (op. abstraktný) • hmatateľný • poznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svet • faktický • skutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stav • javový: javový svet, javová podstata • ozajstný • naozajstný • naozajský • živý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človek • pravdivý • opravdivý • pravý • nefalšovaný • úprimný • nepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličana • životný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdina • neskreslený • holý • nahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celý • dokonalý • pravý • rýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťania • čistý • neskalený • ozajstný • naozajstný • naozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dáma • nepochybný: nepochybná pravda • vážny: mať o niečo skutočný, vážny záujem • opravdivý: opravdivé hrdinstvo • hovor.: hotový • úplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný génius • naslovovzatý: naslovovzatý odborník • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence

správny² ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitý • riadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob života • dobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postup • zdravý: mať zdravé názory • racionálny (o výžive) • bezchybný • presný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhad • korektný: korektná výslovnosť cudzích slov • pravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom mieste • primeraný • kniž. adekvátny • vhodný • príhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľu • hovor.: akurátny • fér • férový: dostal akurátny trest; fér, férový chlap • pekný: pekné predsavzatie • spravodlivý • oprávnený • odôvodnený • logický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutie • kniž. iron.: samospasiteľný • samospasný

vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný brat • pokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuzní • svoj: svojho syna nepoznal

3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbu • vlastnoručný: vlastnoručný výrobok • autorský: autorský portrét

4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problému • pravý • naozajstný • ozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde inde • imanentný

pravý príd.

1. umiestený, ležiaci, nachádzajúci sa na opačnej strane ako srdce (op. ľavý): p. bok, p-á strana, p-á ruka, noha, p. breh; šport. p. obranca, p-é krídlo

● byť p-ou rukou niekoho dobrým, šikovným pomocníkom;

2. (v politike, vo vede, v umení) konzervatívny, reakčný, nepriateľský socializmu: p-é krídlo socialistickej strany; p-á úchylka (v robotníckom hnutí) upustenie od boja za socialistickú revolúciu, podriaďovanie triednych záujmov proletariátu záujmom buržoázie;

3. pôvodný, nefalšovaný; skutočný, ozajstný: p-é meno, p. ruský čaj, p-á anglická látka; p-á príčina niečoho; Pri potoku nájdete si pre zábavu pravý raj. (Šteihn.);

bot. v mnohých názvoch rastlín: repík lekársky p.; žihľava p-á; mat. p. zlomok ktorého čitateľ je menší ako menovateľ

● ukázať svoju p-ú tvár odhaliť sa, prezradiť svoje úmysly; ukázať niečo v p-om svetle pravdivo podať, povedať, vysvetliť; nazývať veci p-ým menom neskrášľovať veci; v p-om zmysle slova naozaj, skutočne; na p-é poludnie o 12. hodine; byť p. opak niečoho, niekoho mať úplne protichodné vlastnosti;

4. vhodný, správny, náležitý, výstižný: Zaucho na pravom mieste a v pravý čas má divotvornú moc. (Vaj.)

● byť na p-ej ceste správne konať; má srdce na p-om mieste o šľachetnom človeku;

5. geom. p. uhol ktorého ramená stoja na seba kolmo; geol. p-á žila prestupujúca naprieč vrstvy horniny;

pravosť, -ti ž. pôvodnosť, nefalšovanosť, správnosť: p. listiny, pamiatky, podpisu; Pravosť posolstva potvrdzovala pečať. (Fig.)

pravý príd.
1. csl nachádzajúci sa na opačnej strane ako srdce; nachádzajúci z pohľadu pozorovateľa na opačnej strane ako jeho srdce, opak ľavého: Zátku, čo so_mau̯ da_do lavej hlaune, som dau̯ zasi do pravej - do nabitej (Pribylina LM); Pravá ruka sa mu nazbierala (V. Bielice TOP); Žito sa sialo zo siatniho obrúska, začínalo sa ot praviho boku (Lišov KRU); Tak čaz na jar ten pravi jareg išol čisti, ale ten levi išol kalni (Riečnica KNM); Večer si lehňite na pravé boki! (Jablonové MAL); Poton sem ból ranení do pravéj nohi, šezd mesácú sem ból ve špitáli (V. Tŕnie MOD); S praveho eka sterči cehla (Markušovce SNV); Žena śedňe na priśetku, z ľevu ruku caha zrebe a s pravu skruca ňitku (Rankovce KOŠ); Kec śverbi prava ruka, ta śe budze vitac, a kedz ľeva, ta budze peňeźi čitac (Vranov)
L. pravi naruček (Studenec LVO) - pravá časť oprát; pravá kľučka (Pukanec LVI) - orientovaná doprava; praví závit (Pukanec LVI) - pravotočivý; na pravej ruce (V. Lehôtka PDZ), na pravú ruku (Návojovce TOP) - smerom vpravo, doprava
F. je mu pravá ruka (Rim. Píla RS), je jeho pravá ruka (Žilina) - je mu veľmi nápomocný
2. vrchný, vonkajší, lícny: Pravú stranu doski poznáťe poľa toho, že tan roke vistupuju (Pukanec LVI); prava strana platna (Dl. Lúka BAR)
3. csl naozajstný, skutočný
a. nefalšovaný, nezamenený, autentický: Keť sa jej praví muž vráťiu̯, bou̯ uš predž i šibal, i prsťeň (Lipt. Matiašovce LM); Táto (šatka) stála korunu, to je pravá vlna, a táto korunu šezďesiat, je z hodbábnimi pási (Medzibrod BRE); Ale to sa pravé doláre, to mi dali ťetka z Ameriki (Návojovce TOP); Ko_cä uš takto (svadobčania) naša̋ľiľi, nakoňiedz dovedľi tú pravú ňevestu (Kokava n. Rim. RS); Karóľ raz našól tabuľku, čo sú, otkeľ sú, jako sa volajú, chto je ích praví ocec (Papradno PB); Tuná prišlo cudzáróv, ale mi sme tu oddávna, stará rodina sellácká, pravá (Skala TRČ); Ale on im nepovidau̯ jeho pravé méno, ale prezdzífku (Vysoká p. Mor. BRA); Tote prave morkutki už veľo ľepše buľi jak tamte druhe, to Marmarušaňi došikovaľi (Smižany SNV)
b. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere: Zrebe boli ekstra a to pravuo vlákno sa viazalo do takích koňíkou, ako hláuka sa to spravilo, to sa povedalo pou̯kita alebo kita (Vŕbie RUŽ); Raz mu prišlo ízď akurát ces pravú pou̯noc popot skalu (Ľubietová BB); Ces pravé poluňňie prišla líška z hori a uchiťila nán sliepku (Návojovce TOP); Sa višlo záhumnín hore až na samú chotárnú, lebo pravé krížné cesti sú len na chotárnéj (Kľúčové TRČ); Na pravé pou̯edňe si zebrau̯a klúč, že ona tam pújde (Kuklov MAL); Tedi ten tabág ból dobrí, praví, neuškodzil (Smolenice TRN); Pavla bula skromna, robotna, Marča, to už bul pravi opak, Marča mala buc chlapec (Brezina TRB)
F. ňepovedať pravuo slovo (Detva ZVO) - nehovoriť pravdu, klamať; ňepovedať praviho slova (Rim. Píla RS) - nehovoriť vážne, žartovať
4. zodpovedajúci, náležitý, správny: Ňeviem prízdz na to pravé slovo, jako bich to pomenuval (Orlové PB); Králová céra hnet priskočiu̯a k ňemu, že to je ten praví riťír, kerého ona čekau̯a (Borinka BRA)
L. ten praví, tá pravá (Dol. Súča TRČ) - ideálny partner (pre niekoho)
F. už má srcco na pravém mieste (Kľúčové TRČ) - už je spokojný
5. vo fraz. spoj. ber sa pravú cestú! (Bošáca TRČ) - choď preč!
6. pôsobiaci bez sprostredkovania, bezprostredný, priamy: Zelinki sa vareli nat pravím ohnom, moselo to bid hentak (Kľúčové TRČ)
7. zried. normálne vyvinutý (o dieťati): Hlavná vec, že je dziétatko zdravé a pravé (Brestovany TRN)

prave p. pravý

pravo p. pravý

pravosť p. pravý

pravý príd
1. umiestnený, ležiaci, nachádzajúci sa na opačnej strane ako srdce: ma swu nohu koniowi na lewu nohu naprzed wstupiti a ma swogi prawu ruku koniowi na lewu nohu naprzed wstupiti (ŽK 1473); od studne pocžina se gedna cesta, kteražto se na prawu stranu vchiluge do huor (ZVOLEN 1567); we spanij wzate gest rebro Adamovo prawe, a to mjsto naplnenie bilo tielem, s kterehožto rebra vcžinil (Boh) Adamovi ženu (BAg 1585); M. Mrazyk ma na praweg ruce palec obrazeny (BÁNOVCE n. B. 1616); ga pak rozumneho čloweka a barwiera raddy bych potrebowall, nebo prawa noha zapuchla mi (NECPALY 1621); (otec) kdiž ulapil prawú ruku dcéri swég, odewzdál gu do prawég ruki Tobiássowég (KB 1757); (Matej) na praweg nohy kriwy, manželku swogu hnedky po sobassu newerne zanechal (PUKANEC 1788)
L. na p-ú ruku vpravo: cesta z doliny na prawu ruku hore wstupuge (ZVOLEN 1567); ia som o tom dobre powedom, že kdy som yssel s Trencžyna mesta czez most domov, techdy na prawu ruku boly zahrady (TRENČÍN 1613)
F. nech newi lewa ruka čo činy prawa (SJ 18. st)
2. rovný, priamy: nech mu (dieťaťu) sam učytel lynei šyroké a prawé naťaha (BZ 1749); aeguus: prawý, rowný (CL 1777)
3. skutočný, ozajstný, nefalšovaný, správny: Sstephan gest prawy a gisty hospodarz toho domu nasseho (ŽK 1469); horjcymi žadostmi a prawym wnitrnym lkanjm tweg milostiwosti prosyme, žeby sy nas, lid swug, k tomu nachilowal, abychom tebe milowali (Mod 1573); prawa wiera gest druha czastka praweho pokanij (BAg 1585); hrjch smrtedlny odhod, skrze prawe a nefalessne pokanj (SK 1697); ambra, wecz welmy wonna a ta, ktera gest twrda, gest prawa (HL 17. st); k rydeny kragyn tak potrebná gest harmonya a prawá proportia (PT 1778); ten púst Búh za prawý uznáwá kdiž to, čo sebe utrhás, druhímu dawás (BN 1790); Polixena, dcera krále Pryama, premnohu krásu wiborná, tá byla od prirozenj prawe krasy paprsslek (HI 18. st)
L. p. telo, p. krv Pána sviatosť oltárna: prawe tielo a prawa krew Pana nassijho Gežysse Krysta nam krestianom od samijho Krysta Pana ku gedenij a ku pitij pozustawa (BAg 1585); tato wečera panska gest swatost, w kterežto pod spusobem chleba a pod spusobem wina nam Krystus podawa prawe telo swoge a prawu krew swogu (AgS 1708); s p-ou vierou naozaj, skutočne: wam (Bardejovčanom) welyku skodu vcznily, tohot my gest s prawu wieru ziel (RICHNAVA 1455); na p-é polovice rovnako, napoly: sme to pole mezi gymi na prawe poli rozdielili (BYTČA 1484); statok naš maličky na prawe dwe polowice gsme rozdelily (ŽILINA 17. st); za p-é zhľadávať pokladať za správne: uleg s toho (z byliniek) dobry trunk a py rano teply za osem dny porad, ubezpečy te proty kamenu za dluhy čas, od mnohich to za prawe zhledawa (LR1 17. st); v p-ý čas načas, včas: commodum: w práwy čas, wčas (WU 1750)
4. obsahujúci, vyjadrujúci pravdu (čo sa zhoduje so skutočnosťou), pravdivý; spravodlivý; (o Bohu) stelesňujúci pravdu: Pane Bože, raczyss tomuto detiatku popriati, aby w poznanij tebe, Pana Boha wecžneho a praweho a w baznij boskeg wychowano mohlo byti (BAg 1585); budeme sprawce nassjch srdcy a gaziku za pomoc a oswjcenj takto prositi: o swetlo prawe, oswetiž nas a sebe sameho znati nauč nas (WO 1670); djwice sa (kráľovná Sába) nad welku mudrostu Ssalomona, rekla k nemu: ,,Prawá jest reč, kteruž sem slissala w zemj mej o rečah twých, a o mudrosty a skutkowé twoje, nezly powest, kteruž sem slissala`` (PrW 1780)
L. za p-é držať pokladať za pravdu: to také za prawé držíc, že ginssá príčina ňeňí (BR 1785)
5. hovoriaci pravdu, priamy: prawi a werni učitele swateho evangelium nepotrebugi takowich listow (TC 1631); aequitas, neb justitia, kteru sme aequi, justi, prawi a sprawedliwi, kteru žiwot wečni zasluhugeme, wňitrna musi biťi (TP 1691)
L. byť komu pravý byť vyrovnaný s niekým, bez dlžoby: a o tu zradu, kteruz gest nad namy vczinil, podawali sme gemu a chtieli sme gemu prawy biti na naijasnieissieho knieze (SKALICA 1432); pisse vam kral Jeho Milost, aby ste jym (trnavským židom) pravy byly, z cžehoz vas viniti budou o sniemu budinskem (VIEDEŇ 1488 SLL); budete-li chtiti Vaše Velikomožnost nas předce v tom potehovati, abychme predce Vaši Milosti platili, že mosime sve statečky potratiti a pozmrhati, chceme-li Vaši Milosti pravi byti (BOJNÁ 1564 LP); czo se doticze syna meho, Gyrzyka, gestlize by nemohel praw byti swim werzitelom, tehda aby prodal roly za Wahom (ŽILINA 1601)
6. právny, podľa práva, zákonitý, oprávnený: mysli a woly dobru prosice wssech, ktoz by tu byli, aby pamatowali, ze smy wstupili gedni z druhimi w prawe vmluvy a zgednanie o zemie a o chotarze (BYTČA 1484 SČL); manzelka gmenem Alzbetha k tomu domu y k tym zemem prawu diediczku byla (LIPTOV 1564); Anna, pozustala manzelka Ondrege Sswaba, prigala sobe za manzela praweho Mykulasse Žiara (L. TRNOVEC 1584)
L. p-ým právom podľa zákona, spravodlivo: chczeli sme prawym prawem to dokonati (VARÍN 1485 SČL); prawem prawjm wyhledawali Michal a Jakub s matku swu cžastku babiznj, kteru, prawili, že by na nich gesste patrela (S. ĽUPČA 1601); -e, -o prísl k 2: Magnes se obracy k půlnocy prawo, hrbetowa kost podpora gest, abychom rowne, prawo statj mohli (KoA 17. st); k 3: slibugem panu Sebastianowi y tiem wssem dobrym lidem giz psanym wierne a neporussitedlne zdrzeti a zachowati beze wssie zle lsti (TRNAVA 1460); v jednem kraji bidlícími Slovákmi hádka jest, kďe, v kterég osaďe lepšé a čistotňejšé majú víslový, kďe pravšéj, základňejšéj mlúvá (BR 1785); -osť ž
1. spravodlivosť: tak gest zagiste wule božj, aby umel geden každy z was swim osudim wladnuty w swatosty a prawosty (Le 1730)
2. rovnosť, priamosť: rectitudo: rownost, prawost (KS 1763)