oddych, čes oddech m 1. dych, dýchanie, dýchnutie: respiramen: oddych, zdechnúti; reciprocatio spiritus: oddych; suspirium: oddych, wzdychani (KS 1763); natolik geg (Telemacha) bil Hyppias ztiskl, že pro udussenj oddech nohi Telemachowe klesaty začali (PT 1796); (odvar) oddeh dobry csiny y kaszel odeymuje (RO 18. st) 2. nádych, vdych, nadýchnutie, vdýchnutie: aspiratio: nadechnúti, oddech (KS 1763) 3. výdych, vydýchnutie: adspiratio: oddych, priduch; expiratio: oddych, wydychánj, wywetrenj, wyfúkanj (KS 1763) L. spiro: dychám, oddychugem, oddych, oddychowáni berem (KS 1763) vydychujem 4. krátke prerušenie v činnosti, prestávka: interspiratio: oddych, oddychowánj, prestáwka (KS 1763) 5. citový prejav v podobe hlasného (nadýchnutia a) vydýchnutia, vzdych: gak sladké býwagú oddychi služebnjkúw božjch; nemože bywati, aby nagmeňssá také prosbička náležite wyletá aneb nagmeňssy oddych a wzdychanj k P. Bohu pobóžne wypússťené užitek nemywalo (BlR 18. st) 6. prejav (života), duša: y wssecky weci, w kterých oddych žiwota gest na zemi, zemreli (KB 1757); anima: dussa, oddych, duch, žiwot (KS 1763) L. protože (srdce) teplosty plne a lygotagjcy se bez odpočynuty žiwotnj oddech plodj (KoB 1666)