merač -a m. živ. kto meria, vymeriava: m. pôdy zememerač;
meračka -y -čiek ž.;
meračský príd.;
meračstvo -a s. činnosť merača;
merač -a mn. -e m. neživ. merací prístroj: m. teploty
merač -ča pl. N -či m. (o človeku)
merač -ča pl. N -če m. (prístroj)
merač1 -ča pl. N -či m. ▶ kto niečo odborne meria, vymeriava: banský m.; m. pôdy zememerač; Postavili sme rozhodcovskú vežu, kde je kancelária pretekov, merači i počtári, komentátor. [Šp 2007] ▷ meračka -ky -čiek ž.: pracovala ako robotníčka, m. reziva
merač2 -ča pl. N -če m. ▶ zariadenie na meranie rozličných hodnôt, merací prístroj: m. teploty teplomer; m. tlaku tlakomer; m. pulzu; m. spotreby elektrickej energie, plynu; m. výkyvov napätia; prietokový m. vody; laserový m. rýchlosti; m. vlhkosti vzduchu; m. hluku, m. rádioaktivity; m. alkoholu v krvi; elektronické merače sledovanosti televízneho vysielania; namontovať merače tepla na radiátory; odpísať stav meračov
merač kto vymeriava rôzne plochy • geometer • vymeriavač: na pole prišli merači, vymeriavači, geometri
merač1, -a m. kto meria, vymeriava; geometer: banský m.;
meračský príd.: m. stôl, m-á značka, m-é prístroje; katastrálny m. úrad;
meračstvo, -a str. zamestnanie, povolanie merača
merač2, -a m. prístroj na meranie
merač m. nástroj na meranie: merač ráfov (Terchová ŽIL)
merač [-ač, -(i)ač], merič m kto meria, vymeriava pôdu, geometer: finitor: merač zemj, pomeznjk (KS 1763); merači nam choda každy rok merati (UHROVEC 1776 LP); kralousky inžinjry nebossto merjači na premerany chotarou wislany su (PONIKY 1783); meriču zemskych potrebne bylo (NJ 1785-88); -ov príd privl: pulveratica: meračúw plat aneb záplata, wymercy plat, mzda meráni (KS 1763)
merič p. merač