Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ľudový príd.

1. týkajúci sa ľudu: ľ. odpor, ľ-é hlasovanie; ľ-é zhromaždenia na námestiach; v rozlič. názvoch: Ľ -á banka; ľ-á škola (prv); ľ-á strana

2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľ-á tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba; ľ-á slávnosť;

ľudovo prísl.: ako sa ľ. hovorí;

ľudovosť -i ž.

ľudový -vá -vé príd.

ľudový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na ľud; vykonávaný, uskutočňovaný ľudom: ľudové vrstvy; ľudové nepokoje; ľ. revolučný proces □ práv. (prv) ľudový súd stíhajúci previnenia počas okupácie (po oslobodení r. 1945); súd s civilnou i s určitou trestnou právomocou; polit. ľudová demokracia ideologické označenie sociálneho a politického systému po druhej svetovej vojne v strednej a juhovýchodnej Európe aj v niektorých ázijských krajinách, ktorý mal tvoriť prechodný spoločensko-ekonomický predstupeň socializmu □ (prv) Ľudové milície (v r. 1948 – 1989) ozbrojené oddiely nasadzované spoločne s políciou a vojskom proti demonštrantom a iným odporcom socialistického zriadenia, skr. ĽM; Československá ľudová armáda ozbrojené sily v bývalej ČSSR (v r. 1954 – 1990), skr. ČSĽA; ľudové hlasovanie hlasovanie občanov o závažnej politickej otázke, plebiscit
2. ▶ súvisiaci s ľudom; pochádzajúci z ľudu; vytvorený ľudom: ľudová tvorivosť; ľudové umenie; ľ. jazyk; ľudové liečiteľstvo; ľudová architektúra; ľ. rezbár; ľudová múdrosť; ľudové tradície, pranostiky; ľudové piesne a tance; ľ. hrdina Jánošík; ľudové rozprávky; výroba ľudovej keramiky □ lit., etnogr. ľudová slovesnosť ústnym podaním tradovaná tvorba ľudu (zahŕňajúca lyrické, epické i dramatické útvary veršované i prozaické), ktorá sa spolu s ľudovou hudbou, tancom nazýva tiež folklórom; hud. ľudová hudba hudobný prejav tvoriaci súčasť ľudovej kultúry, ktorého autor je neznámy, op. umelá hudba
3. 2. st. -vejší ▶ určený pre široké vrstvy obyvateľstva; nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný, zrozumiteľný pre väčšinu: ľudová veselica; ľudové divadlo; ľudové hry, slávnosti; ľudovejší typ humoru; (prv) ľudové družstvo súčasť plánovaného socialistického hospodárstva; Film zostal predovšetkým ľudovou zábavou. [BL 2003] □ ľudová knižnica verejná, univerzálna knižnica založená miestnou samosprávou na uspokojenie čitateľských záujmov, informačných a vzdelávacích potrieb najširších vrstiev obyvateľstva (v r. 1951 – 1990)
4. hovor. 2. st. -vejší ▶ vyznačujúci sa nižšou cenou (neraz i kvalitou), finančne prijateľný, primeraný: ľ. dopravný prostriedok; ľudové ceny; výrobca ľudových automobilov; ľudová reštaurácia lacná; meniť noblesné zariadenia na jednoduchšie, ľudovejšie; Možno by sa predaj DVD médií vyvíjal ešte priaznivejšie, keby mali vydavateľstvá ľudovejšiu cenovú politiku. [HN 2003]
5. ▶ blízky ľudu, ktorý rozumie ľudu: ľ. človek; ľ. rozprávač, básnik
6. ▶ (prv) ako súčasť názvov niektorých socialistických štátov, napr. Bulharská ľudová republika; Maďarská ľudová republika; Poľská ľudová republika

domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šaty • zastar. domášny • nár. domajší: domášna, domajšia strava • ľudový • trocha pejor. babský: ľudové, babské lieky • rodinný: rodinné scény, rodinný lekár • súkromný: súkromný učiteľ • domestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestny • domorodý • autochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvatelia • tuzemský: tuzemský tovar, tuzemská mena • tunajší • nár.: tuťajší • tutejší: tunajšie zvyky • vnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

p. aj pôvodný

folklórny týkajúci sa folklóru • ľudový: zachovanie folklórnych tradícií; folklórne, ľudové umenie • ľudovoumelecký: ľudovoumelecký súbor, ľudovoumelecká tvorivosť • krojový • krojovaný (pre ktorý je príznačný folklórny, ľudový odev): krojová kultúra; krojovaná skupina prechádzala mestom • folkloristický • národopisný • etnografický • etnologický (zameraný na folklór): folkloristický, národopisný výskum

írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý kraj • rýdzi • čistý: rýdza, čistá slovenčina • svojský • svojrázny: svojský, svojrázny človek • pôvodný • originálny: používal pôvodné, originálne výrazy • ľudový: ľudová kultúra, pieseň

jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorec • nenáročný (op. náročný): nenáročná gramatika • základný • elementárny • triviálny • primitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veci • expr. škôlkarský • školský • pren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

p. aj pohodlný 2

2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostý • obyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá reč • radový • kniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľud • skromný • nenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá strava • diogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob života • hovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová reč • strohý • triezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitný • simplexný; prirodzený • civilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednes • primitívny • nedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračloveka • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký

ľudový 1. p. folklórny 2. p. jednoduchý 2; prijateľný

masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudový • celospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadný • mnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vražda • veľký • obrovský • početný • široký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličov • davový • pejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davu • kolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek

prijateľný ktorý sa dá prijať (op. neprijateľný) • vyhovujúci: prijateľné, vyhovujúce riešenie, podmienky • akceptovateľný • kniž. akceptabilný: akceptovateľný, akceptabilný návrh zákona • prístupný • dostupný • primeraný • hovor. ľudový (finančne prijateľný; op. neprimeraný): prístupné, dostupné, primerané, ľudové ceny

primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja • prvotný • prapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvo • necivilizovaný (op. civilizovaný) • nekultúrny • nevyspelý • barbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svet • divý • divoký • divošský: divé, divoké, divošské kmene

2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu • jednoduchý • prostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenie • nedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výroby • nízky: nízky stupeň vývinu • ľudový • zastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk

3. p. nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý

ľudový príd. týkajúci sa najširších vrstiev obyvateľstva, prístupný najširším vrstvám obyvateľstva, určený pre ľud; vlastný ľudu; pochádzajúci z ľudu; používaný medzi ľudom: ľ. názov, ľ-á reč, ľ-á pieseň; ľ-á povesť, ľ. verš. ľ. tanec, ľ-á hra, ľ-á tvorba, ľ-á kultúra; ľ-é umenie, ľ-á hudba, ľ-á múdrosť, ľ-á liečba; ľ-á armáda, Ľ-é milície; Ľ-é kurzy ruštiny (skrat. ĽKR); Ľ-á univerzita; ľ. súd po oslobodení ČSR r. 1945 stíhajúci kolaborantstvo a zradu za fašistickej okupácie a tzv. slov. štátu; dnes súd s istou právomocou v okrese; ľ-á správa vykonávaná zástupcami ľudu; ľ-á demokracia forma štátnej moci, opierajúcej sa o skutočnú vládu ľudu; ľ-á škola starší typ najnižšieho stupňa povinnej školy; polit. ľ-á strana;

ľudovo/-e prísl.: ľ. hovoriť;

ľudovosť, -ti ž.

ľudový príd. vzťahujúci sa na ľud, pochádzajúci z ľudu, určený ľudu; tradičný: Tancovalo sa na ľudovú nuotu (Detva ZVO); Staré ženi nosá takí ludoví kroj, ale mlaččé už nie (Val. Belá PDZ); Spívajú sa ludové piesnički (Záh. Ves MAL)
L. ludová škola (Návojovce TOP, Krakovany PIE) - základné školské vzdelanie v minulosti