Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zavŕšiť -i dok. zakončiť (význ. 1), skončiť: z. porážku nepriateľa; z. reč, robotu;

nedok. završovať

// zavŕšiť sa vyvrcholiť, skončiť sa: čas sa z-l; život sa z-l;

nedok. završovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
završovať ‑uje ‑ujú nedok.; završovať sa

završovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok.


završovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok.

končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať dokončovať ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím sílzakončovať završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomnýmdovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatkuuzatvárať uzavieraťkniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účtyhovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavboudorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú


končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestávazakončievať sa završovať sa dokončievať sa dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončievauzatvárať sa uzavierať sakniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučujeprechádzať zanikať miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznúustávať utíchať povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zavŕšiť, -i, -ia dok. (čo) doplniť na konečnú (potrebnú, najvyššiu) mieru, dokončiť, ukončiť, zakončiť, skončiť, dovŕšiť: z. stoh slamy; z. rozhovor (Urbk.); z. svoje štúdiá (Vlč.); z. svoju úlohu (Šolt.)

hovor. na zavŕšenie ešte, napokon, okrem toho;

nedok. završovať, -uje, -ujú

|| zavŕšiť sa dosiahnuť konečnú (potrebnú, najvyššiu) mieru, dosiahnuť vrchol, vyvrcholiť, zakončiť sa, dovŕšiť sa: Mazúrka sa zavŕšila valčíkom. (Jes-á) Všetko sa dobre zavŕšilo. (Ráz.-Mart.);

nedok. zvršovať sa

zavŕšiť dk
1. nahromadiť, zväčšiť: adcumulare: zawrssiti (PD 18. st)
2. ukončiť, zakončiť: a abych zawrssyl toto me sproste pysmo w pobožne modlitby pobožných tegto knihy čtenaruw a y posluchačuw prosebne se odewzdawam a poručam (SK 1697)
3. zaostriť, zašpicatiť: cacuminare: zawrssiti (CL 1777); završovať ndk k 3: cacumino: zawrssugem, sspicugem (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu