kadiaľ zám. opyt. príslov. kade (význ. 1 3): k. nás povediete? šli, k. ich oči viedli; k. ide, plače; nemá k. prísť
bohviekadiaľ, pís. i bohvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové
čertviekadiaľ, pís. i čertvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové
čojaviemkadiaľ, pís. i čojaviem kadiaľ zám. neurčité príslovkové
kadiaľ zám. opytovacie príslovkové
ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové
ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové
bohviekade, bohviekadiaľ, pís. i bohvie kade, bohvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach, neznámymi miestami (často so záporným hodnotením); syn. čertviekade, čertviekadiaľ: túla sa b.; Mária iste trpela, keď videla, že moje myšlienky aj v jej prítomnosti blúdia bohviekade. [Ľ. Zúbek]
čertviekade, čertviekadiaľ, pís. i čertvie kade, čertvie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania (často so záporným hodnotením); syn. bohviekade, bohviekadiaľ: č. sa túlal
kadiaľ zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na smer a na miesto, ktorým prechádza dej; syn. kade: k. ďalej ísť?; k. sa tam dá dostať?; k. sa ide do divadla?; k. vedie trolejbusová linka?; k. prenikla voda?; k. vedie cesta k úspechu?; Kadiaľ sa ta dostali? Ani cesty nebolo vidieť. [A. Kostolný] 2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miestnu, prívlastkovú al. predmetovú; syn. kade: šli, k. ich poslali; pre rýchlosť si nestihli všimnúť, k. sa vezú; klial, k. chodil; označil na mape miesto, k. vedie chodník 3. v spojení so slovesami mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na smer a na miesto; syn. kade: niet k. vojsť; ešte je k. sa dostať späť; máš k. prejsť?
ktohoviekade, ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: tára sa k.
ktoviekade, ktoviekadiaľ, pís. i ktovie kade, ktovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: k. blúdil, kým to našiel; Doma by ma vykrstili, že sa túlam po nociach ktoviekade. [V. Bednár]
kade 1. vyjadruje otázku zacielenú na smer al. na miesto, ktorým prechádza dej; ktorým smerom, ktorou cestou • kadiaľ: Kade, kadiaľ pôjdete do mesta? • expr.: kadeže • kadiaľže: Kadeže, kadiaľže sa vrátiš? • expr. ktorým ďahom
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kadiaľ: uvidíme, kade prejdú; cesta, kade, kadiaľ prišli, bola pod vodou; liezli, kadiaľ mohli
kadiaľ p. kade 1, 2
kadiaľ zám. prísl. ktorým smerom, kade: A kadiaľ pôjdete nazad? (Jégé)
kadiaľ zám. opyt. príslov. strsl kade, ktorým smerom: A kaďeľ si prišieu̯, keť taká veľká voda, var na hajove? (Dol. Lehota DK); Neviem čilek kadál it (Val. Belá PDZ)
kadiaľ [-iaľ, -eľ] zám prísl ktorým smerom: na tom nižnom (sedle) kadiel ge priechodisko (voly pásli) (D. JASENO 1754); tade Bella tekla, kadgal ge teraz; (tiekla) tade, kade teras ge most wystawenj (DOVALOVO 1766)