Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zrieť1 zreje zrejú zrej! nedok.

1. (o rastlinách, plodoch) dosahovať vrcholný st. vývinu, dozrievať; (o produktoch ap.) nadobúdať želateľné vlastnosti: obilie, ovocie z-je; víno z-je, betón z-je; zrenie syra

2. dosahovať želateľnú kvalitatívnu úroveň, vývinový st. ap.: umelecky z.


zrieť2 -ie -ú -i! nedok. poet.

1. vidieť (význ. 2, 3): z-m ju vo svojich predstavách

2. hľadieť (význ. 1), pozerať, dívať sa: zrie do diaľky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zrieť ‑eje ‑ejú ‑ej! ‑el nedok. (dozrievať)
zrieť ‑ie ‑ú ‑i! ‑el nedok. (vidieť)

zrieť zrie zrú zri! zrel zrúc zrúci zrený zrenie nedok. (vidieť)

zrieť zreje zrejú zrej! zrel zrejúc zrejúci zrenie nedok. (vyzrievať)

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť páčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovať očiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriť iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániť fľočiť fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízať nakúkať škúliť poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkať vykukávať vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovať trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať obzerať obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkať okukávať okukovať obkúkať obkukávať obkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať škúliť pokukávať pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskať fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať si venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sa dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálať prejavovať sa ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť sa odzrkadľovať sa odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieť zosilnievať zosilňovať sa mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieť dužnieť tužieť pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať vyspievať zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnať klíčiť vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť sa vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sa rozmáhať sa zveľaďovať sa mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastať rozrastať sa množiť sa pribúdať hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa dvíhať sa stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sa stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sa zošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sa zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinupozorovať všímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudíbadať poznaťzastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať chorobapoet. zrieť: zrel do diaľkyvídať vídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželkupoet. zrieť: zrel ju vo svojich predstaváchvídať vídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1


zrieť 1. p. vidieť 1, 2 2. p. pozerať (sa) 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zrieť1, zreje, zrejú, zrel, zrenie, rozk. zrej nedok.

1. stávať sa zrelým, dochádzať k vrcholu (vegetačného) vývoja, k zrelosti, dozrievať (najmä o plodoch rastlín): obilie, ovocie, hrozno zreje; v máji zrejú včasné sorty čerešní; obilné klasy zrejú; trávy nezrejú v jednom klase naraz; pren. Zrela v ňom akási myšlienka (Červ.) dospieval k myšlienke.

2. (o človeku) telesne al. duševne dospievať, stávať sa dospelým, zrelým: Devy rýchlo zrejú. (Vaj.); v najkrajšej jari zrejúceho mužstva (Štítn.);

3. nadobúdať vo vývine isté stále znaky, utvárať sa, dozrievať: (Bernolák) je dôsledný kodifikátor toho, čo vyše sto rokov v tlači katolíckych Slovákov rástlo a zrelo ako rečové faktum. (Vlč.) Nové charaktery zrejú so zrením čias. (Chorv.)

4. stávať sa schopným, spôsobilým, vhodným, zrelým pre niečo: koloniálne národy zrejú pre revolúciu; zrem, ktorá zreje pod pluh (Jil.);

5. nadobúdať žiadúce, charakteristické vlastnosti: pivo, víno zrejem, med zreje; hnojniekoľko mesiacov z.; betón zreje; zrenie syra, mlieka, cesta

zrieť2, zrie, zrú, zrel, rozk. zri nedok. bás.

1. (koho, čo) vidieť: Zriem ju omdletú v mäkkých bielych perinách. (Ráz.) Zriem rušať postavy. (Hviezd.) Zrieť v nej ľudský obličaj sťa v lune (Žáry) vidno.

2. (na koho, na čo, kam) hľadieť, pozerať, dívať sa: Zrie na ženu, deti. (Pláv.) Ticho zrie to mesiac jasný na kolísky kraj. (Ráz.-Mart.)

zráť p. zrieť1


zrieť1, zráť ndk (o plodoch) stávať sa zrelým, dozrievať: tento pominuli tiden zapoczal sem zat, nebo nebili zrale, ponewacz se pozde sili, az po swatem Michale, pozde y zrali (BÍŇOVCE 1607); z meg hori kastanskeg modrokamenskeg, ponewacz esce nezregy kaštany (ORLOVÉ 1661); jedny (semená) prwe, druhe posleze zru (OR 1672); owotce gegych (datle) sedy na ratolesty a horkosty sylnu slunečnu zre, y take powetrym teplym (HL 17. st); maturesco: dozráwám, zrám, uzráwám; nascens: čo wčil se rodj, plodj aneb zrá (KS 1763); semeno topole, které w měsýcy mágj zrege (PH 1770)


zrieť2 ndk
1. vidieť: Gežiš zrel geg y rekl gemu: Spessne wstup dolu, nebo dnes w dome twem musim zustaty (Le 1730); má Zuzičko premilá, múžeš toho dobre zrieti, že si v srdci zavrená (ASL 1770-90); mladence strizdliweho byti slussne gest zrety (MC 18. st)
2. dozerať: tomu, ktery toho gest potrebny, to wyhledawa a mity žada podle slussne a sprawedliwe sprawedlnosti a prawdy medzy častkamj se wadicimi učiniti a zreti, aby se poctiwe častky wedle sprawedliwe naležitosti we wssech wecech wedeli, kterak a gako sprawowati a richtowati (MB 1701)

vyrobené a ktoré zreli fabriqués et qui ont mûri

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu