Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozhádzať -dže -džu dok.

1. hádzaním dostať, umiestniť na rozlič. miesta, rozhodiť: r. hnoj po roli, r. letáky

2. uviesť do neporiadku, porozhadzovať: všetko v skrini r-l; r-ný byt

3. expr. násilím rozložiť na časti, rozbiť: r. plot

4. hovor. (zbytočne) minúť, premárniť, premrhať: r. celý plat, úspory

5. hovor. expr. vyviesť z miery, rozčúliť, rozhnevať: mňa už nič ner-dže; je duševne r-ný

● expr. r. si to s niekým stratiť priazeň u niekoho;

nedok. k 1 – 4 rozhadzovať

rozhadzovať sa nedok. expr. správať sa rozpínavo, vystatovať sa, vypínať sa, naparovať sa, nafukovať sa: vypil si a začal sa r.

rozhodiť dok.

1. hodiť na rozlič. miesta, rozhádzať: r. seno po záhrade; r. periny

2. prudkým pohybom rozostrieť, rozprestrieť: r. siete

3. prudkým pohybom odtiahnuť od seba: r. ruky, rukami

4. násilím porušiť celosť, rozložiť na časti, rozhádzať: r. potrubie; neos. r-lo nám kotol

● ide, má ho r., div ho ner-í (od jedu) veľmi sa hnevá;

nedok. rozhadzovať

rozhadzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.

rozhadzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok.

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa

márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste • plytvať (niečím): plytvať materiálom • premárňovať • premrhávať • mariť: premárňuje, premrháva svoj talent • expr.: hajdákať • prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze • strácať • expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas • hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny • utrácať • míňať • vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí • hovor.: troviť • rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory • hovor. expr. márnotratníčiť • kniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav) • nár. marhať (Rysuľa)

2. p. ničiť 3

míňať 1. postupne vydávať • utrácať: míňa, utráca veľa peňazí • hovor. troviť: rýchlo troví výplatu • spotrebúvať • spotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energie • márniť • mrhať • plytvať • hovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami

2. p. míňať sa 2

plytvať nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať • mrhať: začal bez rozmyslu plytvať, mrhať peniazmi • premrhávať • premárňovať • rozhadzovať: starší syn premrháva, premárňuje, rozhadzuje otcov majetok • míňať • márniť • mariť: zbytočne tu míňame, márnime, maríme drahocenný čas • hovor. expr. márnotratníčiť: márnotratníčia s vodou

rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome • expr.: rozťahovať sa • rozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahoval • hovor.: rozkrikovať sa • vyťahovať sa • vyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ? • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • nadrapovať sa • nafukovať sa • prtošiť sa • šušoriť sa • hovor. expr.: rozdrapovať sa • rozcapovať sa • hrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš! • nár. rozpierať sa (Kukučín) • nár. expr. rozpizgovať sa (Švantner) • subšt. machrovať

trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlami • mykať • šklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostom • triasť • potriasať • hádzať: triasť, hádzať hlavou • rozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkať • rozbíjať • roztrepávať • tĺcť • expr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieť • vytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

rozhádzať, -dže, -džu dok.

1. (čo) hádzaním na všetky strany al. na rozličné miesta umiestniť, porozhadzovať, rozhodiť, rozmetať: r. hnojivo; r. hnoj; r. piesok, kamenie; A ja tých pár kilo ryže, čo tiež mám, radšej rozhádžem sliepkam. (Gab.) Rozdriapal ju (zástavu) na franforce i rozhádzal do všetkých vetrov. (Kal.) Dolu komínom vše fúkal vietor a rozhádzal iskry, dym, popol do hrncov. (Jégé) Na lesných lúkach z ničoho nič rozhádzal (jeleň) kopy sena. (Mor.)

2. (čo) uviesť do neporiadku, porozhadzovať: r. posteľ, šaty; V tanci rozhádzali a pokrútili koberce ako od vetra plátno. (Tim.)

3. expr. (čo) rozrúcať, zbúrať, rozbúrať, rozbiť: Pôjde ku kolibe a rozhádže ju. (Kuk.) Bura by ľahko mohla rozhádzať i takú strechu. (Kuk.) Uvidíš, ako rozhádžeme prvú brázdu (Fr. Kráľ) rozorieme; pren. Nemilosrdne rozhádzala (Viedeň) základy, z ktorých štúrovci pripravovali budúcnosť svojho národa. (Mráz)

● hovor. nechce si to s nikým rozhádzať nechce stratiť priazeň u nikoho, nikoho si znepriateliť;

4. expr. (koho) poodstrkovať, poodsacovať, rozhodiť: Delá vydurknú nie dohora, do nás. Moc ich popadá, druhých rozhádže zas. (J. Kráľ) Jakub už myslel, pandúrov rozhádže. (Ráz.)

5. (čo) premrhať, premárniť, utratiť, poutrácať, zbytočne minúť: r. majetok, peniaze, výplatu, úspory; Človek by myslel, že taká ľahkomyseľná osoba všetko rozhádže. (Jégé); pren. Premnoho nocí človek rozhádže. (Smrek)

6. hovor. expr. (koho) priviesť, uviesť, dostať do zlého duševného rozpoloženia, stavu, rozrušiť, znepokojiť, nahnevať: mňa nič nerozhádže; rozhádže ho každá maličkosť;

nedok. k 1-5 rozhadzovať

rozhadzovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo) hádzaním al. iným pohybom na všetky strany al. na rozličné miesta umiestňovať, rozmetávať: r. trávu, seno; r. riadky (Taj.); r. hnoj, hnojivo, r. piesok, r. odrobinky (chleba); Ruka rozsievača rozhadzuje zrno hrsťami. (Kuk.) A ja som ťa videla, keď si rozhadzoval ceduľky. (Ráz.) Pomáha rozhadzovať bránu (Kal.) otvárať.

2. (čo i bezpredm.) mrhať, premrhávať, márniť, premárňovať, utrácať, zbytočne míňať: r. peniaze (groše, peniažky); Nerozhadzoval. Nepil, nefajčil, a dobre zarábal. (Sev.)

3. (čím) robiť prudké pohyby sem a tam al. na strany (obyč. rukami): Prebehlo dievča, koketne rozhadzujúc v behu rukami. (Bod.) Rozhadzovala ramenami ako veterný mlyn. (Jégé) Blíži sa koniec omše. Kňaz rozhadzuje rukami. (Jaš.)

4. expr. dávať zadarmo, rozdávať: Zuza má všetkého, i svetu rozhadzuje. (Heč.) Zabudol na svoje držgrošstvo a rozhadzoval oboma rukami. (Letz);

dok. rozhádzať

|| rozhadzovať sa expr.

1. chovať sa sebavedome, vypínať sa, nadrapovať sa, rozkrikovať sa, nafukovať sa, naparovať sa, vyťahovať sa, vystatovať sa: Voľajaký chlap sa tu rozhadzuje, bolo by ho treba dať do chládku, aby sa utíšil. (Zgur.) Oba naši obri sa síce veľmi rozhadzovali na porade, ale odtiahli pobití. (Vaj.) Darmo sa rozhadzuje, všetko to udiera do vzduchu. (Hor.) Ja som ho (dom) pomáhala vystaviť, a druhá sa bude v ňom rozhadzovať. (Kuk.)

2. zried. prudko pohybovať telom, mykať sa sem a tam: (Bankier) rozhadzuje sa, vtipkuje, vychvaľuje šťastie, volá, kričí. (Lask.)

rozhadzovať nedok.
1. hádzaním, vrhaním umiestňovať na rôzne strany
a. čiast. strsl, zsl zrno al. semená ručne rozosievať: Na poľi apko si uviazaľi na grge prachovú plachťičku, nasipaľi zme in do ňej jačmeňa a krog za krokon rozhadzuvaľi na dva boke osivo (Rybník LVI); Plnú hrzd (zrna) nabrál a tag išól pozdĺž role a rozhadzuvál (Borová TRN); Rozhadzovali sme (zrno) rukama (Hlboké SEN)
b. strsl, zsl hnoj, seno ap. rozkydávať, rozmetávať: Ňedosušenuo seno sa dávalo do petrencou a té sa potom ešťe rozhadzuvaľi na šajbi (Ležiachov MAR); Rozhadzovalo sa spoľečňe, ždi ďen pred oraňín (Lišov KRU); S kopcóv sa hnoj z villámi rozhadzuvav po roli (Trakovice HLO); V zime zme chodzili hnúj rozhadzovad na pánské (Bernolákovo BRA)
c. sladkosti, koláče obyč. nevestou al. svadobčanmi prizerajúcim sa: A volakeďi dali aj cukrovuo ďeťon rozhadzuvad a voňi sa na ton ruvali (Hostie ZM); Ňevesta ten velkí okruhlí koládž z ďierou na ruke lámala a rozhadzuvala luďom (Libichava BÁN); Cipolek pokrájali, do koša to zebrali a to pret kostelom ludom dávali, že na rozhadzuvánié cudzín ludom, čo prišli sa pozriéd na svadbu (Trenč. Závada TRČ)
F. po perku zbiérá, a duchni rozhadzuje (Bošáca TRČ) - prehnane dbá o drobnosti, a zanedbáva vážne veci
2. robiť rukami prudké pohyby smerom od seba: Keď už rozhadzuje z rukáma, mán toho dosť, lebo vém, že je napití (Lapáš NIT)
3. jzsl orať pole v smere od kraja k stredu tak, že na prostriedku vznikne brázda, rozorávať: Kec_ca rozhadzuvalo, oralo sa s krajóv roliéj k prestretku a naprestretku ostala brázda (Bošáca TRČ); Pri hlbokéj orbe rozhadzuvav (Trakovice HLO); Rozhadzujem strniščo (Vaďovce MYJ)
4. expr. priveľa a zbytočne utrácať, míňať (peniaze, majetok ap.): Já honobín, čo muožem a ako muožem, a ona rozhadzuje (Návojovce TOP); Ňemám peňez na rozhadzuvaňié (Bošáca TRČ); Jehová žena neví šporuvat, rozhadzuje penáze (Častá MOD); Jeden velice bohatí zeman velice bujno žiu̯ a moc márňiu̯, peňíze rozhadzovau̯ (Borinka BRA) rozhadzúvať opak. k 1: Cestú na sobáž rozhadzúvali veselári nakrájané koláče (Skalská N. Ves TRČ)

rozhadzovať sa nedok. expr. rozpínavo, povýšene sa správať, vypínať sa: Us_sa u náz ňebudu dlho rozhadzuvať! (V. Bielice TOP); A ešče jak sa začal rozhadzuvat! (Rudník MYJ)
F. rozhadzuje sa ako voda o brehi (Leštiny DK), rozhadzuje sa, ako kebi tu bou̯ sám pánom (Bobrovec LM), rozhadzuje sa, jako bi mal pól sveta (Bošáca TRČ), rozhadzuje sa, jak kebi bóv doma (Lukáčovce HLO) - je veľmi panovačný

rozhádzať [-dz-, -z-] dk čo
1. hádzaním dostať, umiestniť na rozličné miesta, rozhodiť, porozhadzovať niečo: podétnjte strom a obsekagte ratolésti geho, otráste ljstj geho y rozhážte owocj geho (KB 1757); trawu na kossariskach skosenu tiže gwaltowniczy po hore rozhadzaly (s. l. 1777); (kráľ Boleslav) ze swu wlastnu ruku (biskupa) zamordowal a telo geho, na kusi rosekane, sem a tam po poli roshasat kazal (SPr 1783); fimum disiicere: hnug rozhazati (LD 18. st)
2. rozrúcať, zbúrať, rozbúrať, rozbiť niečo: a pakli nedokonaji (vachtári) bez meškani mou vec, že ich dam polapiti, aj domy rozhazati a statek akykolvek najdem na grunte Jeho Milosti panskem, poberiem (LIETAVA 1621 CM); Dobranye takowe kopcze rozhazaly a chotar kwaltovnye zaugaly (TRENČÍN 1700); když welyky poklad odwázaly po mory Turcy, skrz zapaleny prach hajow wssecek byl rostrepany a rozhazany (KrP 1760); Dowaloucj wssecku (hať) rostrhali a rozhacali (L. PETER 1766); tenze zimnj kossar nikdo any nerozhadzal, any nespalil (s. l. 1781); rozhadzovať ndk
1. k 1: spargo: rozhazugem (VT 1648); item dano gednemu Trnowcowj, ktery pomahal Hugakowj na trnowskjch lukach kopy sena rozhazowat, abj lepeg seno uschlo, den 10 (ŽILINA 1693-94); wgeter ho (seno) sem tam roztrasuge a rozhadzuge (MS 1758); dissemino: rozsywám, rozsypám, rozhazugem (KS 1763)
2. k 2: disturbo: rozhazugem, rozrucugem, rozburugem (KS 1763)
3. robiť prudké pohyby sem a tam al. na strany (obyč. rukami): Martian zapálenim pohledem zubámy sskripal, ruky rozhazowal, hrmal, strelowal, z welkim také zlorečenym sprostred lydu gse witrhl (PeP 1771); a guž odstúpil od ňég a po swetlici sa precházagíc ruki rozhazowal (BR 1785); rozhádzať sa zničiť sa, poškodiť sa: wniweč sem obrátil pohanú a rozházali sa úhli geych (KB 1756); rozhadzovať sa vyletovať, rozletovať sa na všetky strany: (modlitby) z srdca z láskami bozkyma zapáleného gakožto gyskri z naghorucegsség peci na wysokost sa rozhazugú (BlR 18. st)