celý
I. príd.
1. úplný vo všetkých častiach, všetok, op. čiastočný: c. svet, c-é ľudstvo, c-á Európa; c. národ všetci jeho príslušníci; c-é mesto, c. život; mat. c-é číslo, op. desatinné, zlomok; hud.: c. tón interval veľkej sekundy; c-á nota
2. (o jednotlivine) kt. je v celku, celistvý, neporušený: pohár ostal c.; c. chlieb nenačatý; c-é šaty v 1 kuse; expr. vrátil sa c. nič sa mu nestalo
3. expr. vyj. veľkú mieru vlastností, javov, procesov ap.: je c. bledý, šťastný, c. premočený, c. sa trasie; c-á hŕba, kopa veľa; to je c. román napínavý príbeh ako v románe; je z neho už c. muž už je (telesne) vyspelý; celých desať rokov plných; trvá to c-ú večnosť veľmi dlho; c. čas sa nevidíme
● z c-ého srdca vrúcne, úprimne; robí z c-ej sily koľko vládze; (kričať) z c-ého hrdla, na c-é hrdlo veľmi hlasno; (prehrať) na celej čiare úplne; smiať sa na c-é kolo veľmi hlasno; aby bol aj → vlk sýty, aj baran c.; to je c. otec, c-á mater je mu, jej veľmi podobný; byť c. bez seba, preč veľmi rozrušený; to je c. on je to preňho charakteristické; to je to c-é v tom je hlav. príčina;
celosť -i ž.
II. celá ž. celé číslo: jedna c. dve desatiny 1,2; nula c-ých päť desatín 0,5
celosť -ti ž.
celosť -ti ž. 1. ▶ stav úplnosti vo všetkých častiach; syn. celistvosť, kompletnosť: c. slovníkového, encyklopedického diela; chápať, poznávať niečo v celosti; Keď človek začne toho druhého vnímať v celosti a v každodennosti, začne si uvedomovať, že ten druhý je trocha iný. [Inet 2005] 2. ▶ stav, v ktorom prevažuje jednotnosť, nerozdelenosť; syn. kompaktnosť: ponechať niečo v celosti; zachovať c. vlákna; vrátiť majetok v celosti
totalita 1. vlastnosť niečoho, čo je vo svojom celku nedelené, čo tvorí celok • celistvosť: totalita, celistvosť života • ucelenosť • celosť • nečlenenosť • úplnosť • jednotnosť • jednoliatosť
2. násilná jednota uplatňovaná v autoritatívnych režimoch • totalitarizmus • totalizmus
celosť, -ti ž.
1. úplnosť, ucelenosť, celistvosť: chápať, rozumieť niečo v c-i; Tu ti je môj návrh v celosti. (Kuk.)
2. nerozdelenosť, kompaktnosť, celok: ponechať, udržať niečo v c-i; Ťahy, čo vlastnú krásu ti dali, v celosti svojej síce zostali, ale blesk nový dostali. (Sládk.)
celosť ž. čiast. strsl, vsl úplnosť, celistvosť, celok: A ko_cťeli s koški gajde, tak tode hu zobliekli celosťi (Čelovce MK); Nateras majetek je eśči f calosci (Studenec LVO) L. na calošč smo predali (Kameňany REV) - ako celok
celosť ž 1. úplnosť, ucelenosť, celistvosť: (mierová zmluva) ma cztnye a w czelosty zachowana byti (KREMNICA 1449); aby bližnij w celosti pri swém zůstati mohl (BK 1581); reč Ducha swateho (Luther) toliko obhriza a kusuge a w celosti swe necituge (TP 1691); mage w učeny celost (Le 1730) 2. nerozdelenosť, kompaktnosť, celok: penyze za wyno utrzene aby se v czelosti zachowawalj ((TRSTÍN) 1658); winica zustane w celosti u macochj (KRUPINA 1695); ktere drewa w celostj wytiahnutj se nemohli, wnutry we weže porezati (DUBNICA n. V. 1722); rozpal w celosti kusek soly na čerweno (HK 18. st) 3. (o veciach) bezchybný stav, nenarušenosť; (o živých tvoroch) dobrý zdravotný stav, zdravie: kosti mé zemdlené jsou co zmlácené, neniť nic v své celosti (RL 1571); dal bych za to vše, což mam, abych byl v tvé celosti (RL 1578); statek, woly aneb gjnj rožny dobytek gest w celosty a dobre se chowa (SEBESLAVCE 1614); sklo w okniech w czelostj (ŽILINA 1623) nerozbité; y to telesne aby mu Pan Buch zachowal w celosti (LKa 1736); statek opet do geho uplneg celosty uwgest (OBSOLOVCE 1748) do pôvodného stavu; ani to plužne zelezo celost neobráni, gak se často potrebuge k twrdemu oráňí (GV 1755) opotrebuje sa; hrusska aneb slifka w mede držana we sweg celosti se zadrži (PR 18. st) nepokazí sa 4. pevnosť, hutnosť: soliditas: pewnost, celost (CL 1777) 5. ban ešte celkom nevydolované časti bane obsahujúce rudu: nema žadny any kluffty any gangy any celosty neb gency zaneprazdnity ani klagem, sazemy zamazaty (MB 1701)