bujarý príd. bujný (význ. 2): b-á mládež, b. kôň; b. smiech, tanec;
bujaro prísl.;
bujarosť -i ž.
bujarosť -ti -tí ž.
bujarosť -ti ž. ▶ veľká, neovládateľná životná sila; syn. bujnosť, nespútanosť: neskrotná, mladícka b.; popustiť uzdu bujarosti [Vč 1981]; Zmocní sa ho čudná bujarosť. [D. Kužel]; Prísľub jari zmierňoval mráz a vyvolával bujarosť. [P. Kováčik]; Z akejsi ani nie opatrnosti, lebo som ešte nič netušil, ale skôr z bujarosti som kráčal dopredu. [P. Jaroš]
veselosť stav radosti, optimizmu, dobrá nálada: chytá sa ho veselosť • bujarosť • bujnosť • rozjarenosť (nespútaná veselosť) • živosť • dobrá vôľa • zastar. veselie: prekypovať veselím
bujarý príd. plný sily, bujný, veľmi živý, samopašný: b-á sila (Kuk., Vans.), b-á mladosť (Čaj.); b-á mládež (Vlč.), b-á myseľ, b-á radosť (Kuk.), b-á pieseň (Hviezd.); b. život (Vans.), let orla bujarého (Vans.); b-á sviežosť (Kal.), b. vtip (Vaj.); b-á roztopaš (Urb.); b. jarný vietor (Luk.); b-é tance (Fig.), b-á fantázia, b-é hýrenie (Rys.); b-é púčky stromov (Hlb.);
bujarosť, -ti ž.: mladistvá b. (Kal.), neskrotná b. (Ondr.)