zboj -a m. zastaráv. zbíjanie, zbojstvo: ísť, vydať sa na z., chodiť po z-i
zboj -ja pl. N -je m.
lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvá • zastar. zboj • hovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvom • hovor. expr.: rabovačka • rabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka
zboj p. zbojstvo 1
zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež
2. p. samopaš
zboj, -a m. trochu zastar. násilné, trestné, nedovolené odnímanie cudzích vecí, lúpež, lúpenie, zbojstvo, zbíjanie: ísť, vydať sa na z., chodiť, túlať sa po z-i; živiť sa zo-um
zbojník, zried zboj m 1. kto zbíja, chodí po zboji, lúpežník, zlodej: oznamugicz, zeby bil vlapen, a zebi bil nany potuoren neiaky zboy, neiaky Laczlaw, keriz bil vlapen, keremusto zbogy prani (?) zebi bilo na sedem leth (ŽABOKREKY 1568) na Brezoweg gsu cztyre zbognyczy (TRENČÍN 1584); drabj hledagici zbojnikou po horach, trefili su gest na sluzebnyka pana meho Gregora Sliaczkeho (LIKAVA 1591); za kary, na kterych wiwezl mistr poprawny zboynyka Jwana na poprawne mijsto, d 12 (ŽILINA 1610); sedlak newidyel, že su oni zboyniczi (SKALICA 1649); kdokolwek uwidi, že zbognici sa pretrimagu a prekriwagu, ten bez odkladany powinwn bude to richtarowi oznamit (HRANOVNICA 1782); sstyry zbognici z wezenga zutekaly (Kur 18. st) L. morský z. pirát: morsstj zbognjcy lupa (KoB 1666); Uxante (:sygoť:) morskym zbognykum wyložena (KrP 1760) 2. expr nečestný človek, naničhodník, ničomník: wsseczko byly naporad zbogniczy, žadneho newymynywsse, any rychtara (TRSTÍN 1599); on na to powediel, zie nenj niczemny czlowek, ani zbognik (ILAVA 1632); bratrj gine gednoti nazywagj zbognjky a sobotnjky, neb ony sobotu swetj z Židmj mjsto nedele (SC 17. st); -ov príd privl k 1: ipso secedente powolana gest manželka zbognikova (ŠTIAVNICA 1672 E); -íček dem expr k 1: latrunculus: zbojnjček, lupežnjček (KS 1763); a poradil se Dáwid Pána Boha kdiž mlúwil: Mám-ly honit zbognjčku týchto a chytat gych, čily ne? (KB 1757); -íčka ž k 2: cžul ty slowa, ze to ge hunczfuczka a zbognička (SKALICA 1730); -ícky príd: ktere wsseczki reczy, barani, take i czapy spuosobem zboyniczkim od tehoze Janka Rissienie wzete, ass do dneyssiho dne tam gich drži a ma (s. l. 16. st); ya sem gedneho czasu siel wrchy od Slowjenky na Brezowu z drabi hledagicze statku zbojniczkeho (NEMŠOVÁ 1633); Muranský na prwoty žadnym spuosobem k statku zbogniczkemu se pryznaty nechtel (ŠTIAVNICA 1672 E); ke dverum svetskí pribehli a mňa mníški hňedki do podzemnéj komúrki aneb radňéj do opravďivého zbojníckého žaláru vetkali (BR 1785); Martin Husar powolal na Jurčika a na geho ženu zle wecy, to gest strigonstwo a zbognicke wecy (HRANOVNICA 1798) L. z-y hajov pirátska loď: navis piratica: na mori zbognycky hagow (KS 1763); po z-y prísl výraz: latrocinaliter: po zbognjcky (KS 1763); -ctvo [-o, -í] s 1. zbojstvo, zlodejstvo: zie nesprawedliwe a neprawe Muorz Lacžny Benowj Konštialowj zbognictwj na oczij držel (LIPTOV 1584 E); latrocinatio: zbognictwj, et -stwo, lupežstwj, krádež (KS 1763); odkúď kolko lotrováňj, tokil lupežstvý, tolko cést obsedaňí, tolik zbojníctwý (BR 1785) L. morské z. pirátstvo: piraterium: morské zbognictwi (KS 1763) 2. naničhodnosť: ale Yoppitssij takowé zbognyctwj spáchali: prosyli Židú, aby wessli na hagowi, které byli priprawili (KB 1757)