Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čepiec -pca m.

1. priliehavá okrúhla prikrývka hlavy; táto časť ľud. odevu vydatých žien: nočný č., vyšívaný č.

2. druhá časť žalúdka prežúvavcov

dostať sa pod č. vydať sa;

čepček -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čepiec ‑pca m.; čepcový; čepček ‑a m.

čepiec čepca pl. N čepce m.

čepiec čepca pl. N čepce m. 1. ▶ prikrývka hlavy lemujúca tvár, obyč. vzadu na zapínanie al. zaväzovanie; súčasť ľudového odevu vydatých žien: čerstvo naškrobený č.; svadobný č.; č. z ľanového plátna; č. zdobený mašľami, stužkami, čipkou; kvetované, vyšívané čepce; zdravotnícky, pekársky č.; krídlatý mníšsky biely č.; nočný č. súčasť oblečenia na spanie; čepce sedliačok; Gazdiná pri ňom tiež taká: neustrojená, len v čepci. [D. Tatarka]; Prešedivené vlasy, za mladi istotne kučeravé, v prstencoch sa jej vymykajú spod tuho pritiahnutého čepca. [K. Lazarová]
2. zool.druhá časť žalúdka prežúvavcov: potrava sa vracia cez č. späť do ústnej dutiny
fraz. byť pod čepcom byť vydatá; dostať sa pod čepiec vydať sa; mať pod čepcom byť opitý, pripitý; narodiť sa v čepci/v čepčeku a) so zvyškom lôžka na hlave b) mať v živote šťastie (aj nezaslúžené, náhodné), ľahko, bez problémov žiť
čepček -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: chyžné v naškrobených čepčekoch; Ošetrovateľka si ponaprávala vlasy, ktoré jej vykĺzli spod bieleho čepčeka. [R. Čižmárik]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čepiec, -pca m.

1. druh priliehavej okrúhlej prikrývky na hlavu; časť ľudového odevu: nočný č., vyšívaný č., nosiť č.

hovor.: dostať sa pod č. vydať sa; strčiť dievku, dcéru pod č. vydať; hotoviť č. chystať výbavu; dievka (súca) pod č. na vydaj; mať pod č-om byť opitý;

2. druhá časť žalúdka prežúvavcov;

čepcový príd.;

čepček, -a m. zdrob.

ľud. narodiť sa v č-u s tenkou blanou na hlave;

čepčekový príd.: č. tvar

čapec p. čepiec


čapiec p. čepiec


čepiec m. (čapec, čapiec)
1. csl (miest. zried.) súčasť ženského kroja, prikrývka hlavy vydatej ženy: Široké sňímajú mladuche veňiec, zakladajú čepiedz a spievajú (Mošovce MAR); Na kitu založile čepiedz hrdej perlavej, ružičkavej a tam bola ešťe aj cipka a tá za uchom dou̯ trčala (Čelovce MK); Ešče aj tvoja̋ stará madž noseli šepec (Brusník REV); Nevesce dali na hlavu čepéc šelijakých farép (Bzince p. Jav. NMV); Prv aj f Trscí noseli ženi čapce (Trstie ILA); Vidate ženi nośiľi na hlave čarne čepce (Spiš. Štvrtok LVO); Jag braltu čepia, ta jej daju na hlavu čepec (Torysa SAB); čapiec (Rajec ŽIL)
L. rohatí čepiec (Rybník LVI), čepiedz hore chvosťíkom (Bacúch BRE), čepie_dz maznámi (Mošovce MAR), čapec s tráčkoma (Kotešová BYT), čepec s trúbelkama (Sobotište SEN) - druhy čepcov na slávnostné príležitosti
F. dostala sa pot čepéc (Bošáca TRČ), je pot čepcom (Vaďovce MYJ) - vydala sa, je vydatá; išla (na sobáš) pot čepcom (Kostolné MYJ) - ako ťarchavá al. slobodná matka; chcela bi nośic čim skorej čepec (Hatalov MCH) - chcela by sa rýchlo vydať; má pot čapcom (Brestovec MYJ), śepedz jej nakrivo stojí (Rim. Píla RS) - je opitá; ožraná bola ako čepec (Turíčky LUČ), je opití ani šepec (Rochovce ROŽ) - bola veľmi opitá, bol veľmi opitý
2. miest. csl zried. prikrývka hlavy malého dieťaťa, čepček: Kúpila som džitetu šepec (Kameňany REV)
F. f čepci sa naroďil (Hor. Lehota DK), narodzil še u čepcu (Brezina TRB) - a) so zvyškom lôžka na hlave b) má v živote šťastie, je múdry
3. kys polkužeľovitá strieška na najvyššej časti štítu (šindľovej) strechy: čapec (Kys. N. Mesto)
4. strsl, zsl pobrušnica ošípanej: čepiec (Ležiachov MAR, Ľuboreč LUČ, V. Straciny MK); čepec (Lukáčovce HLO, Štefanov SEN)
5. csl druhá časť žalúdka prežúvavcov: Krava má čepiedz v bachore (Mošovce MAR); Rás sa mi zdul vól a ked_o u náz masár rozebíral, ukazuval mi bachori, knihu, čepec a šecko (Brestovany TRN); čepec (Klčov LVO)

čepiec [če-, ča-; -(i)ec] m
1. priliehavá okrúhla prikrývka na hlavu: czepiecz s zlatym oboyčekom (P. ĽUPČA 1589); czepcze banske (ŽILINA 1623) opatrené baníckym znakom, súčasť baníckej rovnošaty; czapyecz blyskawy (LIETAVA 1654); nočnjho čepce (RT 17. st); kdiz mam pri mne skleničku palenkj, uz mi cepecs letj na kutyalelkj (KC 1791); s černeho tafatu pressporsky čepec (Kur 18. st)
F. či ti powedali ludga, aby si sa dala začepčiť, prečuo si nedopustila čepgec na hlavu položit (VELIČNÁ 1724) prečo si sa nevydala
2. vec podobná čepcu; anat časť žalúdka prežúvavcov: potrawa čtwernohym negprw do bachora, potom do čepce prechazy (KoA 17. st); omasum: cžepec w žalůdku (FO 1737)
P. tpn Cepeseu (Čepcov 1212 OKK); villa Cheptsin (Čepčín 1262 VSS); čepček [-ek, -ok] m dem k 1: pet čepcokuw bielenich (ZVOLEN 1645); czepcžek aneb kapka do hrobu (KRUPINA 1691); za čepček geg warowkjny se dalo d 55 (NITRA 1760)
F. č. obšívať chystať sa na sobáš: už ma mila čepček opssjwa, neplač, neplač ma milena, pan Bůh ti ma da (Pie 18. st)

čepiec
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čepiec
G (bez) čepca
D (k) čepcu
A (vidím) čepiec
L (o) čepci
I (s) čepcom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) čepce
G (bez) čepcov
D (k) čepcom
A (vidím) čepce
L (o) čepcoch
I (s) čepcami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu