iný
I. zám. vymedz.
1. označ. predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú oproti pôv., očakávanej ap., nie ten, druhý; nie taký(to), odlišný; inakší: čakali jeho, prišiel i.; prísť na iné myšlienky; my sme už celkom iní; niet i-ho východiska, iba ...; to je niečo iné, to je iná vec konštatovanie zmenenej situácie
2. v dvojici jedni, niektorí – iní al. pri vyratúvaní ostatní, ďalší, druhí: jedni prichádzajú, iní odchádzajú; husle, basy a iné strunové nástroje
3. expr. lepší, dokonalejší: to je celkom i. človek ako ty
● byť v inom stave ťarchavá; i. kraj, i. mrav
II. iný m. druhý človek: vydala sa za i-ho