dôverný príd.
1. kt. má našu dôveru, blízky; svedčiaci o dôvere: d. známy, d. kamarát; d-é pohladkanie
2. osobne blízky, intímny: udržiavať d. vzťah, d-é styky s niekým
3. vzbudzujúci vzájomnú dôveru: d-é prostredie rodiny
4. neprístupný verejnosti, neverejný, tajný: d-á informácia, d. rozhovor;
dôverne prísl.: d. poznať niekoho; d. povedať;
dôvernosť -i ž.
1. k dôverný
2. dôverná vec: len nijaké d-i!