spoliehať sa -a nedok. mať dôveru v niekoho, niečo; s. sa na kolektív, na vlastné sily;
dok. spoľahnúť sa -e -ú -hol: je naňho s-tie dá sa naňho spoľahnúť
spoliehať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie (sa) nedok.
dôverovať cítiť náklonnosť a dôveru k niečomu, k niekomu, v niečo • mať dôveru: dôveroval synovi; mal dôveru v úspechy • veriť • spoliehať sa: veril kolektívu, spoliehal sa na vlastné sily • kniž. úfať (sa): úfal sa v deťoch
dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarí • sľubovať si: veľa si od toho sľubuješ • trúfať: už netrúfala, že príde • kniž.: nádejať sa • úfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdraví • spoliehať sa • veriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomoc • nár. trôfať
spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosť • hovor.: znechávať sa • nechávať sa: rád sa (z)necháva na náhodu • zverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Boha • opierať sa • stavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudku • hovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátov • zastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu
spoľahnúť sa, -ne, -nú, -hol dok. (na koho, na čo i bezpredm.) s dôverou sa zveriť, znechať sa na niekoho, na niečo, venovať niekomu, niečomu dôveru: s. sa na svojich priateľov; môže sa na mňa (vo všetkom) plne s.; s. sa na náhodu; Dávam ti slovo, môžeš sa naň spoľahnúť. (Kuk.) Už som sľúbil, môžeš sa spoľahnúť. (Kuk.) Spoľahni sa! buď istý, uistený! Zariadim sa presne podľa vášho priania. Ráčte sa spoľahnúť! (Švant.);
nedok. spoliehať sa
spoliehať sa, zried. i spoliehať, -a, -ajú nedok. (na koho, na čo, so spoj. že i bezpredm.) s dôverou sa znechávať na niekoho, na niečo, venovať niekomu, niečomu dôveru; predpokladať, že niekto, niečo nesklame: s. sa na priateľov, s. sa na vlastné sily, na náhodu; spoliehanie sa na milosť božiu (Kuk.); Na mňa sa môžeš pevne spoliehať. (Jégé) Spolieham na vaše dobré srdce. (Stod.) Spoliehala, že musí vyhrať. (Šolt.); dôverníka, na ktorého bude možné spoliehať (Jil.);
dok. spoľahnúť sa
spoliehať (sa) [-í-, -é-] ndk 1. na čo, na koho, k čomu mať dôveru v niekoho, niečo, dôverovať niekomu, niečomu: na mne se nicz nespolihagte (KAĽAMENOVÁ 1575 E); on zpolyhal by se, že ma sobě giž statek zapsany (MARTIN 1591); proč spoléháss na zásluhy Krystowy? (BK 1612); než tedi ssem o toho isteho cloweka poslal tento list, na ktereho se on spoliha (BÁTOVCE 1622); na twau lasku spolehame, tobe se porucime (KK 1709); niti consilio, auctoritate alicujus: na ráddu uffati, spoléhati se k hodnosti (KS 1763); gen na samau čeled, gegiž wernost wyprobowana nebyla, spolehali (HRANOVNICA 18. st) F. kdo se na krasu spoleha, na rozum se zapomjna (Se 18. st) 2. rátať, poisťovať sa s niečím (v konaní obyč. zla, chýb ap.): že ano odpowedeti musi, pri čemž horliwe se napomenuti činj, aby se nic na swoge skutky nespolihal (WO 1670); že mnoho mňichuw očima swima widel, kteri se na smrt Krysta Pana spolihali (TP 1691); gak ge tupi, hlupi a neokresani duwod ten, na ktery se odpornýci spolýhagu (PP 1734); než na to se žaden člowek zpoljhati nema, aby totižto kwet mladosti sweg offerowal diablu a potom drožde starosti Bohu (LKa 1736); zadnj se nespoljheg zes mladj, silnj (Káz 18. st)