Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psota -y psôt ž. expr. núdza, bieda, chudoba: žiť v p-e

● vyjsť na p-u schudobnieť

psota -ty psôt ž.

chudoba 1. stav bez majetku (op. bohatstvo) • bieda • núdza • nedostatok: trpieť chudobou, biedou, núdzou, nedostatkom • hovor. mizéria: vojnová mizéria • expr.: psota: žiť v psote • žobrota • žobráctvo (úplná chudoba) • úbohosť • zastar. mizeráctvo (Sládkovič)

2. nemajetná vrstva obyvateľstva: dedinská chudoba • obyč. expr.: plebs • proletariát: mestský proletariát • expr. bedač • pejor.: žobrač • žobrota • holota • všivač: poddanská žobrač

3. p. prázdnota 2

nedostatok 1. nedostačujúce množstvo (op. dostatok): nedostatok pitnej vody • deficit (chýbanie niečoho): deficit surovín • hovor. manko: umelecké manko • kniž. absencia: absencia dôkazov

2. chýbanie životných potrieb • bieda • núdza • chudoba: žiť v nedostatku, v biede, v núdzi, v chudobe • expr. psota: trpieť psotu • hovor. mizéria: vojnová mizéria • tieseň • tvŕdza: byť v tiesni, v tvŕdzi

3. p. chyba 1, 2

psota p. chudoba 1

psota, -y, psôt ž. expr. bieda, chudoba: Biedny človek dobre od tej psoty už neumiera. (J. Kráľ)

● vyjsť na p-u prísť o majetok, schudobnieť: Pre vašu dobrotu vyjdete na psotu. (Urbk.); po psote ťažko, s námahou: Po psote, po biede dostal sa až do vrchovca. (Dobš.)

psota
I. ž.
1. csl nedostatok životných potrieb, bieda, chudoba, núdza: Ňevolaj psotu, dozď jej máme! (Košťany n. Tur. MAR); Mi zme boľi doma traja braťia, chudoba, psota v dome (V. Lom MK); Na druhé doľiňe je vara veša̋ psota (Čierna Lehota ROŽ); Sedemnástém bola taká psota, bída - jačmene sa trhali, čo boli také malé (Bíňovce TRN); Mi zme žádnú psotu netrpeli (Budmerice MOD); Bola psota, trinazročni uš choďel po drotarke (St. Bystrica KNM); Psoti bulo dosc, bo peňeźi ňebulo, aľe veśelo bulo (Fintice PRE); Barz hudobňe žiju, sama psota u ňich (Letanovce SNV); Bula veľka psota, figeľ bulo dostadz robotu (Kluknava GEL); S totu psotu zme še moreľi, jak še dalo (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. o psoťe (Žaškov DK), po psoce (Fintice PRE), s češku psotu (Margecany GEL), po češkej psoce (Kluknava GEL), z veľiku psotu, zoz veľku psotu (Kokšov-Bakša KOŠ) - horko-ťažko, s veľkou námahou, veľmi ťažko, po biede
F. trieť psotu (Bodorová MAR, Rim. Píla RS), natrieť sa psoti (Dol. Lehota DK), psotu tret (Lukáčovce HLO), trec psotu (V. Rovné BYT), kapadz o psoce (Dl. Lúka BAR) - žiť v biede, v nedostatku, živoriť; psota ho furtom trimala (Torysa SAB) - žil v biede; trpí psotu (Rochovce ROŽ), bije ho psota (Bošáca TRČ), bije ju sama psota (Klokočov ČAD) - žije v biede; plné kúti psoti bolo (Bzince p. Jav. NMV) - bola veľká bieda; psota jim na dvere klope (Kameňany REV), už jim psota zadurkala na oblak (Vranov), ide na ňich psota (Brodské SKA) - hrozí im bieda; už je psota ven (Stráže n. Myj. SEN) - o zlepšení životných podmienok, je po biede; psota psotu nahána̋ (Revúca) - chudobný si berie za manželku chudobnú; bieda psotu nahaňa (Žakarovce GEL), zvela biada k sebe psotu (Revúca) - núdzi nieto konca; ďe je psota, tam je hriech (Jasenová DK) - nedostatok často zapríčiňuje nedorozumenia, zvady; medzi ľuďmi ľucki, doma psota žďicki (Jasenová DK), medzi ludzmi lucki, doma psota ždicki (Kolárovice BYT), medzi ludma luckí, doma psota ždicki (Lukáčovce HLO) - vlastnú chudobu netreba ukazovať navonok; na kom psota, na tom posmech (Jasenová DK) - chudobného človeka si nevážia, kto má škodu, má aj posmech; nabok psota, chudoba se žení (Rochovce ROŽ) - žart. výzva prejaviť neprimeranú pozornosť nemajetnému človeku; ďevateré remeslo a ďesátá psota (Bošáca TRČ) - o finančných ťažkostiach niekoho, kto často mení zamestnanie, kto je nestály v zamestnaní; taňedz ňe robota, aľe chto ňezna, ta psota (Čemerné VRN) - aj menej podstatné veci treba vedieť; pre svoju velikú dobrotu višél na psotu (Bošáca TRČ) - doplatil na svoju dobrotu; chudobní človeg hotová psota (Šivetice REV) - chudobný musí vytrpieť veľa nepríjemností; škola svet - psota majster (Modra) - chudoba človeka naučí usilovne pracovať; lepšá mladá psota jako stará vúla (Modra) - lepšie v mladosti znášať nedostatok, ako byť starý; do dlho leží, psota mu do zatku beží (Modra) - lenivosť spôsobuje nedostatok
2. zlý údel, nešťastie, trápenie: Bula na mňe veľka psota (Niž. Šebastová PRE)
F. ľeňivá ruka, to hotová psota (Breza NÁM) - hotové nešťastie; na vlasnej psoťe sa človeg najvacej nauči (Bobrov NÁM) - vezme si poučenie z vlastných zlých skúseností; bodaj ťa psota morduvala! (Vieska n. Žit. ZM), čo ťa psota bere! (Lapáš NIT) - zahrešenia
3. choroba, ochorenie: Jano má psotu, mece ho z ňedobriho (Klenovec RS); Jedna i druha psota ce ulapi, i zuboh ňid, i hluchi, i śľepi (Čemerné VRN)
F. psota došua naňho (Brodské SKA) - ochorel; tomu ňeňi aňi vred aňi psota (V. Maňa VRB) - nič mu nie je, ani čerta mu nie je
4. nečas, nepohoda, zlé počasie: psota (Východná LM)
5. čiast. strsl i zsl druh hmyzu
a. nočný motýľ viditeľný najmä v okolí svetelných zdrojov, zool. mora (Noctua): Psota ľieta okolo lampi (Mošovce MAR); Psota mi ľieta okolo ciľindra na lampe (Podhradie PDZ); Okolo lampi jakási psota liétá (Skalská N. Ves TRČ); Večiér do okna liétali psoti (Trakovice HLO); Psoti sa dobijaľi ce_zavrete okno za svetlom (Zborov n. Bystr. KNM)
b. drobný motýľ, ktorého húsenice ničia vlnu, kožušiny, ap., zool. moľa (Tineida): Ďe sa táto psota tu zala, šetku kožušinu nám skazí! (Mošovce MAR); Mosím daď naftaľínu do kasňe, ľebo sa mi tam psoti nanosá (Kšinná BÁN); psota (Šaľa)
c. drobný nočný motýľ všeobecne: psota (Bošáca TRČ)
L. mrcha psota (Ludanice TOP) - nočný motýľ, zool. mora (Noctua)
6. rastlina s dlhými žltými pichliačmi vyskytujúca sa na suchých miestach: psota (V. Straciny MK)
7. brdárska zástera: psota (Drienčany RS)
II. vetná prísl. (je) nedostatok, núdza: Tedi bila psota o uhlé (Trnovec SKA)

psota ž
1. chudoba, bieda: rozlicžnym kryžom, biedam, psotam a tiesskostem poddany bili manžele (BAg 1585); skrze uskost a veliku psotu mnohi (poddaní) museji sobe sve vyživeni po svete hledati (LOVČA 1682 LP); stareček dluhoweky wssetku swjch uduw silu stratil a tak od starobilosti do této psoti upadl (VP 1764); teho, kdo ma dost peňezy, psota ňepokussa (GP 1782) netrpí núdzou; (Pán) wywédel mňa z gazera psoti y z blata nečistoti (BlR 18. st) z veľkej biedy
L. priniesť niekoho na p-u koho pripraviť o majetok, priviesť na mizinu niekoho: (pán Révaj) chudeho pacholka a sluzebnika na psotu chcze prinesty (PRÍBOVCE 1622); (Tomaš Bohuš) sobe obtiazowal na sina sweho: Tento mnia na psotu prniesie (LIPTOV 1648); vyjsť, prísť na p-u vyjsť na mizinu, schudobnieť: pokorne Wassu Excellentiu prosime, žeby nam tohože kapitana od nas odnaty račily, nebo až len u nas zimowat bude, na weliku psotu windeme (D. SÚČA 1721); jak pre zvyš dočene pričiny, tak nejvic pre tuto poslednu naša uboha ulica na psotu prišla (PÚCHOV 1744 LP); (smrť) nechce gich (ľudí) pogat do hrobu, kteri chcu umriti, by museli za duchssi čas w swete psotu triti (GŠ 1758) žiť v chudobe
F. žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj (SiN 1678) nešťastie nechodí nikdy samo; w každem kute smrt panuge, wssade psota kryčy (GŠ 1758) všade je veľa biedy
2. choroba: nenecham was na nagemnika wčasnie gakeg nakazliweg psoty, ktery obawagice sa, abj se od was nenakazil, tu psotu nechitil, was bi opustil (KT 1753); colostratio: psota mladého djťata od mléka husteho (KS 1763) črevný katar
3. onania: masturbatio: psota; masturbari: psotu plniti onanovať (KS 1763)
4. čo nie je na nič vhodné, odpad: člowetči moč kwas za tri dni, potom wezmi psotu bilu pod močem, pust mu (koňovi) toho do rany (RG 18. st) usadnutý kal; -ôčka [-eč-] dem k 1: aerumnula: bjdečka, psotečka (KS 1763)
P. atpn Michaele Pzoda (v Medzibrode 1505); Bartolomeo Pzothowycz (v Ondreji n. H. 1505)