majster -tra m.
1. vyučený remeselník majúci oprávnenie viesť samostatnú dielňu al. živnosť: murársky, stolársky m., m. s tovarišom
2. kvalifikovaný robotník, kt. vedie prac. čatu ap.: zmenový m., m. dielne
3. kto sa dobre vyzná v istej práci, odborník, znalec: m. v rozprávaní; m. slova, pera; m. štetca maliar; m. tónov hudobník; m. na autá, na rádiá; → domáci m.
4. vynikajúci (tvorivý al. interpretačný) umelec: m. Benka, koncertný m., dielo neznámeho m-a; v oslovení: (ďakujem Vám,) M-e!
5. učiteľ, vodca smeru, školy: M-e! oslovenie Ježiša (učeníkmi); M. Pavol z Levoče; je žiakom svojho m-a
6. mužstvo al. jednotlivec, kt. zvíťazil v šport. súťaži, šampión: m. republiky vo futbale, m. sveta
7. magister (význ. 1)
□ byť v niečom m-om vyznať sa v niečom
● m. nad majstrov/-ami vynikajúci odborník; iron. to je m. babrák; neučený m. hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu;
majsterka -y -riek ž. k 2 – 4, 6;
majsterko -a mn. -ovia m. hypok.;
majstrík -a mn. -ovia m. zdrob. obyč. iron.
majsterka [-t-] -ky -riek ž.
majster [-t-] -tra pl. N -tri m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ vyučený remeselník samostatne vykonávajúci svoju živnosť: krajčírsky, kominársky m.; zruční stolárski, tesárski majstri; zavolať si domov murárskeho majstra; prezentácia majstrov ľudovej umeleckej výroby; získať skúsenosti od starých kováčskych majstrov; Ponášal sa na fúzkatého pána majstra zo zámočníckej dielne. [I. Habaj]; Po obnove chrámovej veže sa do jej vnútorných priestorov opätovne vráti mechanizmus kostolných hodín, ktorý sa rekonštruoval v dielni majstrov hodinárov v Liptovskom Hrádku. [ŽP 2010] 2. ▶ kvalifikovaný robotník, ktorý vedie pracovnú skupinu a je zodpovedný za organizáciu práce, dodržiavanie pracovnej disciplíny, technologických postupov, bezpečnostných predpisov a pod., predák: zmenový m. v textilnej výrobe; m. nástrojárne, m. údržby v strojárskom podniku; dlhé roky robil majstra v jednej fabrike; Zastával rôzne stupne riadenia cez majstra mliekarenskej výroby, technológa a hlavného majstra, až po výrobno-technického riaditeľa. [HN 2010] □ škol. majster odborného výcviku al. majster odbornej výchovy pedagogický pracovník, učiteľ, ktorý vedie teoretické i praktické vyučovanie na stredných odborných al. učňovských školách 3. ▶ kto sa dobre vyzná v nejakom odbore a vykonáva odbornú prácu, odborník, znalec (často ako označenie určitej profesie): tanečný m. učiteľ tanca; zvukový m. zvukár (v rozhlase, divadle a pod.); javiskový m. vedúci technického personálu divadla obsluhujúceho javisko; hovor. m. na televízory, práčky, chladničky opravár domácich spotrebičov; Na stole sú bezmäsité maškrty, špeciality majstra kuchára. [V. Švenková] □ domáci majster kto si v domácnosti sám (aj zo záľuby) robí drobné práce, opravy a pod. 4. ▶ vynikajúci tvorivý al. interpretačný umelec; osoba, ktorá je vzorom, učiteľom, ktorá usmerňuje, vedie iných: baletný m. umelecký vedúci baletu, choreograf; klavírny m. virtuóz; koncertný m. prvý huslista al. čelista v orchestri; hrať diela, skladby starých majstrov; obraz majstra Benku; portrét namaľovaný neznámym majstrom; Spôsobu maľby sa kedysi každý učil u svojho majstra: ostatné bolo vecou tvorivého ducha. [J. Lenčo] □ Majstre! a) oslovenie uznávaného umelca b) bibl. oslovenie Ježiša, Učiteľ 5. hist. ▶ (za feudalizmu) najvyšší stupeň kvalifikácie remeselníka po zložení skúšok a prijatí do cechu: cechový m.; m. kamenár; m. obuvník; bol tovarišom, neskôr majstrom v zlatníckej dielni; vykonával funkciu kráľovského banského majstra v Banskej Štiavnici; v Kremnici pracovali skúsení majstri rytci 6. Majster ▶ stredoveký umelec, obyč. maliar, sochár, rezbár, staviteľ, anonymný al. známy iba svojím krstným menom, identifikovateľný podľa charakteristických znakov svojho diela: oltár Majstra Pavla z Levoče; neskorogotická socha sv. Kataríny od Majstra M. S.; M. Třeboňského oltára; M. Madony z Lomničky; autorstvo plastiky je pripisované Majstrovi zo Spišského Podhradia 7. šport. ▶ víťazné družstvo v (dlhodobej) súťaži al. jednotlivec, ktorý zvíťazil v niektorej športovej disciplíne; syn. šampión: juniorský, dorastenecký m. Slovenska v plávaní; úradujúci, viacnásobní majstri Európy vo futbale; šachový m.; získať, obhájiť, vybojovať titul majstra sveta; predviesť výkon hodný klubového majstra; Slovan je opäť majstrom □ (prv) majster športu al. zaslúžilý majster športu tituly vynikajúcich športovcov; Liga majstrov výročná európska majstrovská súťaž najlepších družstiev (napr. vo futbale, volejbale, hádzanej) 8. hist. ▶ akademický hodnostár na stredovekej univerzite, magister: m. slobodných umení; m. Ján Hus ◘ fraz. byť v niečom majstrom dobre sa vyznať v niečom, ovládať niečo: autor je majstrom v konštruovaní zápletky; iron. je majstrom v hľadaní výhovoriek, v sľubovaní; majster dláta sochár; majster nad majstrov/majstrami vynikajúci odborník; majster slova/jazyka/pera spisovateľ; majster svojho remesla kto bravúrne ovláda svoje remeslo al. umenie; majster štetca maliar; majster tónov hudobník; myslí si o sebe, že je majster sveta je priveľmi sebavedomý, pyšný na svoje schopnosti; iron. to je majster! odborne nespôsobilý, nešikovný človek ◘ parem. bieda je najlepší majster, ona všeličomu naučí; cvik robí majstra; dielo chváli majstra; neučený majster, hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu; škola svet, psota majster keď je človek bez prostriedkov, so všetkým si dokáže poradiť ▷ majstrík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. zdrob. často iron.: Hrabal ako syseľ, ten tvoj majstrík, ba za vojny tuším aj ľudí kántril, nech si posedí. [J. Podhradský]; majsterko -ka pl. N -kovia m. hypok.: Išiel som po strýca Tonka Malého, môjho majsterka, stolára. [D. Dušek]; majsterka -ky -riek ž.: pracuje ako m. krajčírskej, knihárskej dielne; juniorská, dorastenecká m. Európy v plávaní; dvojnásobná m. sveta v skoku do výšky
majsterka -y ž. k majster 3 – 6: m. v pretvárke; – m. na harfu; – m. sveta v gymnastike
majster1, -tra m.
1. vyučený remeselník majúci úradné oprávnenie viesť samostatnú dielňu al. živnosť: krajčírsky, murársky, kominársky m.; tanečný m. úradne oprávnený učiteľ tanca
● bieda je najlepší m. (prísl.); škola svet, psota m. (porek.) bieda núti človeka učiť sa rozličné práce;
2. vedúci dielne, odborný vedúci robotník: tkáčsky m.; smenový m.; m. práčovne, pradiarne;
3. za feudalizmu titul remeselníka po jeho prijatí do cechu: banský m.;
4. (5. p. majstre) vynikajúci umelec: koncertný, baletný m.; obrazy starých m-ov vynikajúcich maliarov; socha neznámeho m-a sochára;
5. človek dobre sa vyznajúci v istej práci, odborník: m. v rozprávaní, m. drobnokresby; (zaslúžilý) m. športu titul vynikajúcich športovcov; m. vysokých úrod o vynikajúcom pracovníkovi v poľnohospodárstve v SSSR; hovor. m. na skrine, m. na rádia
● byť v niečom m-om dobre sa vyznať; m. nad m-ov vynikajúci; iron. to je m. babrák; neučený m. hotový kat (prísl.) o babrákovi; m. slova, jazyka, pera spisovateľ; m. štetca maliar; m. tónov hudobník; posmeš. m. kopyta obuvník;
6. šport. mužstvo al. jednotlivec na prvom mieste v súťaži: m. sveta, Európy v hokeji, futbalový m.;
7. hist. akademická hodnosť na stredovekej univerzite, magister: m. slobodných umení;
8. arch. učiteľ: Hollý prijal starší spôsob svojho majstra. (Vlč.);
majsterka, -y, -riek ž. k 2, 5: m. vo vyšivárni; m. športu;
majsterko, -a, mn. č. -ovia m. fam. majster;
majstrík, -a, mn. č. -ovia m. žart. al. iron. majster