Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cez, cezo (v spoj. cezo mňa) predl. s A vyj.

1. smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie predmetom, priestorom: prejsť c. bránu, pozerať c. oblok, c. mreže, predierať sa c. húšťavu

2. smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho al. umiestnenie krížom, naprieč niečím: prejsť c. dvor, c. námestie; strom leží (krížom) c. cestu

3. smerovanie al. umiestnenie nad niečím, ponad: preskočiť c. plot, prehodiť šatku c. plecia; most c. Dunaj

4. spôsob, prostriedok, prostredníctvo, prostredníka: hundrať c. zuby, liať c. sitko; pôsobiť c. tlač, c. funkcionárov

5. časový úsek, v priebehu, počas: c. deň, c. prázdniny, c. vojnu

● prejsť niekomu c. rozum oklamať ho; → prerásť niekomu c. hlavu; pozerať na niekoho c. plece pohŕdavo; ísť c. mŕtvoly bezohľadne; (hovoriť) jeden c. druhého bez poriadku

cez predl. s A, cezo predl. s A (iba v spojení cezo mňa)

cez, cezo (iba v spojení cezo mňa) predl. s A 1. ▶ vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom; syn. skrz: vojsť cez hlavnú bránu, cez dvere; počuť cez stenu; cez obväz presakuje krv; pretisnúť sa cez dav ľudí; zahvízdať cez predné zuby; voda prekĺzla cez prsty; prejsť cez hraničný priechod; hovoriť cez nos s nosovou rezonanciou
2. ▶ vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho al. krížom; syn. naprieč: prejsť cez cestu; prebehnúť cez lúku, cez les; chodiť cez trávnik; putovať cez púšť; silvestrovský beh cez bratislavské mosty; vyvalený stĺp leží krížom cez cestu □ hovor. predávať cez ulicu v stánku
3. ▶ vyjadruje smerovanie al. umiestnenie nad niečím; syn. ponad: preliezť cez plot; postaviť most cez rieku; letieť cez oceán; nahnúť sa cez pult; preložiť si nohu cez nohu; čítať niekomu cez plece; prehodiť si cez chrbát pelerínu; nohy mu prevísajú cez okraj postele
4. ▶ vyjadruje spôsob, prostredníctvo, sprostredkovanie, prostredníka; syn. prostredníctvom: rozprávať sa cez telefón; prenos vírusu cez krv; pôsobiť cez tlač, cez telekomunikačné prostriedky; vybaviť niečo cez známych; zamestnať sa cez úrad práce; pretlačiť zákon cez parlament; žiadať výživné cez súd
5. ▶ vyjadruje časový priebeh od začiatku do konca, v priebehu; syn. počas: cez prázdniny; cez poludnie; počasie sa cez deň, cez noc zmenilo; cez prestávku sa podáva káva; byť doma cez vianočné sviatky
6. ako súčasť viacčlenného výrazu od - cez - (až) po, do ▶ vyjadruje stredný článok al. stred pri vymenúvaní: od umenia Veľkej Moravy cez gotiku až po renesanciu; od bielej farby cez lososovú až po červenú; trasa vedie z Rače cez Biely Kríž až do Lamača
◘ fraz. dívať sa/hľadieť na niekoho, na niečo cez plece/cez prsty pohŕdavo, povýšenecky, nedôverčivo; hodiť/prehodiť niekoho cez palubu obetovať niekoho; ponechať ho osudu; hovoriť/zhovárať sa/cediť cez zuby neochotne komunikovať; [kričať, hovoriť, odpovedať] jeden cez druhého bez vzájomného počúvania, chaoticky; expr. ísť cez mŕtvoly konať bezohľadne; len cez moju mŕtvolu úplne proti mojej vôli, násilím; niečo mu preletelo cez nos má zlú náladu, niečo sa ho dotklo; prejsť cez ruky a) učiť, vychovávať niekoho b) pracovať s niečím; prejsť niekomu cez rozum al. previesť niekoho cez lavičku oklamať, prekabátiť niekoho; prerásť niekomu cez hlavu prestať rešpektovať niekoho, vymaniť sa spod niečieho vplyvu; spraviť/urobiť čiaru/škrt cez rozpočet prekaziť plány; usmievať sa cez slzy plakať a smiať sa zároveň; pozerať na svet cez čierne okuliare hodnotiť všetko pesimisticky, nadmieru kriticky; vidieť svet al. pozerať na svet cez ružové okuliare byť nereálne optimistický

cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)

2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)

3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)

4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)

5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)

6. p. napriek 2 7. p. vyše 2

napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • naprieky • navzdor • navzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdory • naprotiveň • proti • hovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruc • zastar.: naproti • napriekor • napriekory

2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdor • navzdory • zried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániť • naprotiveň • hovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evou • zastar.: napriekor • napriekory • nespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátil • proti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťaži • cez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volá • pri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

3. p. krížom, naprieč 1

na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo) • smerom do (koho, čoho) • smerom k • ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne • o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart • po (čo): išiel po vodu, na vodu • od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy • proti (čomu): liek proti chrípke • pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo) • počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet • v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc • z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu • po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo

po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto

2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cez • za (koho, čo) • počas • v priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov

3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na vodu • hovor. o: zašiel k nám o radu

4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom

5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcéra • o (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu

6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho) • v zhode s • v súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou

7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po hore • počas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky

8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • na • v: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše

9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa

10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády

11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou

pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodník • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topole • blízko • v blízkosti • hovor. blízo • zried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • s • so (kým) • u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočet • okolo • hovor. kolo • poet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počas • v priebehu (čoho) • cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdia • v procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohli • kniž.: navzdor • navzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľov • kniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôt • v (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach

prostredníctvom (koho, čoho) vyjadruje prostredníctvo, sprostredkovanie • pomocou • s pomocou • za pomoci (koho, čoho): prostredníctvom, pomocou, za pomoci strýka sa dostal na ministerstvo • po (kom, čom): list poslal po chlapcovi • cez • zastaráv.: skrz • skrze (koho, čo): na verejnosť možno pôsobiť cez, skrz rozhlas a televíziu • zastar. kroz (koho, čo; S. Chalupka)

v, vo 1. (kom, čom) vyjadruje miesto, kde sa koná dej; vyjadruje prostredie al. všeobecný priestorový význam • vnútri (koho, čoho): v budove, vnútri budovy je poškodená elektroinštalácia; v strane, vnútri strany sú rozličné názorové prúdy • nespráv. vo vnútri

2. (čom) vyjadruje časové okolnosti • cez (koho, čo) • počas (čoho): v lete, cez leto sme boli pri mori; počas zimy sa jeho stav zhoršil • za (čoho): za starých čias mu bolo lepšie • na (čo): na budúci týždeň sa pôjdeme lyžovať • o (čom; vyjadruje časový bod): zajtra o takom čase

3. (kom, čom) vyjadruje zreteľ • vzhľadom na (koho, čo): v súčasných podmienkach, vzhľadom na súčasné podmienky dosiahol dobré výsledky • so zreteľom na • s ohľadom na (koho, čo): so zreteľom, s ohľadom na jeho stav nemôže viesť auto

4. (koho, čo) vyjadruje smer deja • na (koho, čo) • do (koho, čoho): hľadí v tú stranu, na tú stranu, do tej strany

5. vyjadruje spôsob, mieru • pri: rozísť sa v pokoji, pri pokoji

6. p. po 8 7. p. pri 5, 7

za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počas • v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať • cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti • v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu • nespráv. behom

2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počas • v priebehu (čoho) • cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo • zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiesto • miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa • v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo) • v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

8. p. pri 7

cez (cezo len v spojení cezo mňa; cezeň) predl. so 4. p.

1. vyjadruje prenikanie niečím, z jednej strany nejakého predmetu al. ohraničeného priestoru na druhú stranu, vnútrom niečoho, krížom: dívať sa cez oblok, počuť cez stenu; krv presakuje cez šaty; prerezať cez poly; hovoriť cez nos nosom, s nosovou rezonanciou;

2. vyjadruje prechod z jednej strany na druhú po povrchu al. ponad: ísť cez ulicu; most cez rieku, skok cez prekážky; prehodiť niečo cez plece; lámať cez koleno; prehnúť cez poly; predávať cez ulicu (napr. pivo) aj mimo výčapnej miestnosti

● dívať sa na niekoho cez plece povýšene, s pohŕdaním; pohádzať jedno cez druhé neporiadne; hovor. tára, trepe piate cez deviate rozpráva nezmysly; utekať, kričať, robiť niečo jeden cez druhého bez usporiadania, v neporiadku; spraviť čiaru cez rozpočet prekaziť plány; prejsť niekomu cez rozum oklamať, prekabátiť ho; ísť cez mŕtvoly bezohľadne prekonávať prekážky; len cez moju mŕtvolu proti mojej vôli, násilím; prerásť niekomu cez hlavu nedať sa viesť, vymknúť sa spod vplyvu;

3. pomedzi: prekĺznuť cez prsty; Tých (rytierskych románov) mu zopár prešlo cez ruky. (Taj.)

● hovoriť s niekým cez zuby neochotne, nevrlo; usmievať sa cez slzy plakať a smiať sa zároveň;

4. vyjadruje prostredníctvo, sprostredkovanie: podať žiadosť cez podateľňu; cez národné výbory prostredníctvom NV;

5. vyjadruje trvanie deja v čase, počas, za: cez prázdniny, cez deň, cez celý život, cez desiatu, cez vojnu; „pracovať cez čas“, správ. nad čas

cez predl.
1. čiast. strsl, zsl, vsl s A vyjadruje prenikanie niečím z jednej strany predmetu al. priestoru na druhú stranu, vnútrom niečoho, krížom: A oňi viďia ces tie okuliare? (Detva ZVO); Slaňinu zme si čes prostriedok poroskrajovaľi (V. Lom MK); Kukól som cez okno, čo sa robí (Vištuk MOD); Kľiňedz bul prebiti cez desku (Soľ VRN)
2. vyjadruje prechod z jednej strany na druhú po povrchu al. ponad: Išli smo cez most (Kameňany REV); Vinšla aj z mladín zaťom, ces stvol prejšla (V. Maňa VRB); Čes toto mau̯ prejs vos (Sobrance)
3. pomedzi: To sa rozoberalo na ratki cez ňiťelňice a brdo (Detva ZVO); Ke_dzme znášali snopi, tag zme ce_snopi prepadávali, čo zme nižd nevidzeli (Mor. Lieskové NMV)
4. vyjadruje trvanie deja v čase, počas: A ces tú predešlú vojnu ňedostali zme aňi kúpiť (Bzenica NB); A jedľi ras cez ďeň (Lišov KRU); Ces celú noc oka nezažmúril (Bošáca TRČ); A vi sce hodziľi do ľesa ces prazňini? (Smižany SNV)

cez [c-, č-] predl s A vyj.
1. smerovanie z jednej strany na druhú al. naprieč niečím: pregda czez wrch Kossczalowcze (TRENČÍN 1583); kamenya som newozywal czez horny most (TRENČÍN 1613); gako ste prisli čes Dunag (RADVAŇ 1694); na tuže pilu yarek czez mogu zem museli bratj (ORLOVÉ 1747)
2. prechádzanie nej. miestom: cžes Hamry do Sstiawnicze choditie (ŽARNOVICA 1590); nesmeli sme cez mista predepsane dobitek prepasti (TRENČÍN 1639); draby žeby pilne merkowaly, kdo kedy cez mesto prechadza (KRUPINA 1736); pitwor, cez kteri se gide do zahradky (RAJEC 1737); když já pújdem cez horu, cez zelený háj (AD 18. st)
3. ohraničený priestor, priebeh deja: Žide morawsstj ssli cžez myto na cžtirech woziech ((BYTČA) 1615); cez takowu diru se weter premenati nemůže (VOv 1779); w noci čes oblok potagemne penize whodil (SJ 18. st)
F. c. prsty prehliadať prižmurovať obidve oči, byť zhovievavý, úmyselne si niečo nevšímať: gestli bi wizitatores len tak čes prsti prehlidaly (KRUPINA 1755); wistupkum prostopassneho cez prsti ňeprohljda (PT 1796) pozorne ich sleduje: ostatne wssecko zmarnil a ces hrdlo prehnal ((PUKANEC) 18. st) prepil
4. prenikanie telesom, hmotou: (Luzinského) postrelili čes bruho (RADVAŇ 1705); strjlku cez prse geg geden Phoenician prestrelil (PT 1796)
5. priebeh deja po povrchu niečoho al. ponad niečo; polohu ponad niečo: na tom mostye hornyem, ktery bol czez Wah (TRENČÍN 1613); prelec, vtáčku, prelec cez to číre pole (PV 1723-65); uderil Martina czes hlawu (N. MESTO n. V. 1746); prigdess k gedneg wode, bude čes nu lawyca (s. l. 18. st)
6. prostriedok, prostredníctvo al. spôsob vykonania deja: borowicžkj rospussčene preczed czes ssatu (RN 17.-18. st); chtegice cez priewos hostinskemu doprawiti gednu bečku (DUBNICA n. V. 1741); (vojak) syna gedneho čes poli chitil (PRÍBOVCE 1764) okolo pása
7. časový priebeh od začiatku do konca, v priebehu, za, počas: aby čes tižden každemu meszerowy slobodno bylo swuog dobitek zabiget (ŠŠ 1610); drabowj, kteri bil čes den pri čeledy (ŽILINA 1693-94); kone sme všetky čes leto travu miseli chovat (NEMČIŇANY 1727 LP); cez try mesyce mor stodwacat tisyc (ľudí) pomorduwal (KrP 1760)
8. prekročenie časovej miery, vyše: (kostol Diany) byl stawany cez dwesto roky (KrP 1760)

čez p. cez