smutný príd.
1. preniknutý, postihnutý smútkom, op. veselý: s. človek, byť s.
2. spôsobujúci smútok; svedčiaci o smútku: s-á udalosť, s. list; s-é pohľady; expr. je to s-á perspektíva zlá; v názvoch niekt. rastlín: s-á vŕba;
smutne, smutno prísl.: s. spievať, rozprávať; expr. vyzerá to s. zle; iron. s. preslávený majúci zlý chýr;
smutno vetná prísl.: je tu s.