Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

naposledy, hovor. i naposledok

I. prísl.

1. posledný raz, poslednýkrát: n. sa stretli vlani, vidíme sa n.

2. nakoniec, napokon: n. musel ustúpiť

● kto sa smeje n., ten sa smeje najlepšie

II. čast. pripája aktuálny výraz, napokon; naostatok: na tom n. nezáleží

naposledy prísl.

naposledy prísl. 1. ▶ na poslednom mieste v poradí (s možnosťou opakovania), v predchádzajúcom prípade, poslednýkrát, posledný raz, ostatný raz: n. pridaný inzerát; n. zmenené a doplnené nariadenie; n. sme sa videli v lete; n. som o ňom počul veľa dobrého; n. pôsobil ako riaditeľ; n. hral za nemecký klub; Najmä nie po tom, čo mu vyviedla naposledy. [H. Dvořáková]; Bol vždy tam, kde naposledy prešla. [A. Vášová]
2. ▶ bez ďalšieho opakovania, poslednýkrát, posledný raz: to bolo n., čo som videl svojich najbližších; Som tu tretí raz, ale naposledy. [L. Ballek]; Prešla som sa po izbách, chcela som si naposledy vychutnať ten poriadok a ticho. [V. Švenková]; Všetkých pošle dočerta. Aj keby to malo byť naposledy. [M. Švec] □ to bolo naposledy! to sa nesmie viackrát zopakovať!
◘ fraz. naposledy vydýchnuť zomrieť ◘ parem. kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie netreba sa tešiť predčasne

minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý raz • minulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsť • naposledy • naostatok • posledný raz • poslednýkrát • ostatný raz • ostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiť • nedávno • hovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosť • zastar.: posledne • predošle • nár.: onehda • onehdá • oňahdy

nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilou • záverom • na záver • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domáci • zastar.: vposled • pokonne • nár. poostatku

2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli? • konečne • koniec koncov • koniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu • naveľa • ostatne • vlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáleží • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol

naposledy 1. vyjadruje okolnosť poradia na konci istého radu dejov, činností, stavov a pod., za ktorým sa už príslušný dej a pod. neopakoval al. nebude opakovať • naostatok • hovor. naposledok: už sa nepamätám, kedy som tu bol naposledy, naostatok; dnes sa s ním stretneš naposledok • posledný raz • poslednýkrát • ostatný raz • ostatnýkrát: posledný raz, poslednýkrát sme boli v divadle pred mesiacom; vidíme sa spolu ostatný raz, ostatnýkrát • minule • minulý raz • minulýkrát (v predchádzajúcom prípade): naposledy, minule, minulý raz si prišiel neskoro • zastar.: posledne • predošle

2. p. nakoniec 1, 2

naposledy, hovor. i naposledok, kniž. zried. i naposled

1. prísl. posledný raz, poslednýkrát: Rokje tomu, čo videl naposledy svojho milého otca. (Fr. Kráľ) Dlh sa ti vyplatí ešte raz a — naposledy! (Tim.) On im meno kýva a usmieva sa na ne naposled. (Horov)

2. prísl. nakoniec, napokon: Naposledy musel sa starnúci Bogovič zmieriť s myšlienkou, že jeho národ zahynie. (Fr. Kráľ) Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. (prísl.) Naposledok (muškáty) oprašiveli. (Švant.)

3. čast. napokon: Mladá žienka už tri dni bola plná starosti. Či sa im naposledy dačo nestane. (Taj.)

naposledy i naposledky
I. prísl.
1. zsl posledný raz: Naposledi viďeli zme sa akurát pred rokom (Bánovce n. Bebr.); Že on si vižádá s ňimi naposledi povečerat (Brodské SKA); Ten večiér prišóv naposledi, že mu rodičié bráná si hu zát (Malženice HLO); Viďela som_o naposledi, keď mav dva roki (Lapáš NIT)
F. každému raz naposletki zahrajú (Dol. Súča TRČ) - každý raz zomrie
2. strsl, zsl naostatok, nakoniec: Vihoďia čerevá, vnútro ven, chrpťina ostaňe naposledi (V. Maňa VRB); Ěšťe naposledi bi son ván kseu̯ poviedaď o tej udalosťi (Kľak NB); Naposledi zme si zaspévali tú našu slovénskú (Lapáš NIT); Jačmen sa kosil aj zvážal naposledi (Modranka TRN); Pupáki sa jeďá aš naposledi (Mokrý Háj SKA)
II. čast. miest. strsl, zsl napokon, nebodaj, azda: Nebolo ma tam naposledi treba (Lapáš NIT); Boli na prezírke, len nastala medzi nima potŕška, esče naposletki nebude ništ ze svadbi (Červeník HLO); Viďeli strašidlo, a to bil kamarát naposledi, roďina (Mokrý Háj SKA)

naposled [-(i)ed], naposledok [-ok, -ek], naposledku, naposledky, naposledy [na(j)-]
I. prísl
1. posledný raz: nediele byl prwny den a bude naposledku na sudny den (ŽK 1473); wzal sem w Bistricy, kdy sem byl nagposliet, dwe ciewky zlata (SMREČANY 1603 E); obratil se esste naposledi (kráľ) ku kragne sweg (MS 1758); naposledy teba napomjnam (BlR 18. st)
2. nakoniec, napokon: naposledku predstupil pred nas Girik Kratky a prosil nas (S. ĽUPČA 1540); naposled y to doloziwsse, abi chudi lidia gemu orali (PARÍŽOVCE 1566); pri obede wodu a naposledok poharik wina (treba vypiť) (RADVAŇ 1714); naposledek beriem evictiu (DIVIAKY 1727); chjtilj (sa) za pasy a Rastger Magera pod seba hodyl, naposledky y Kotlaz, ked sa giž roztrhawaly dossel (BLATNICA 1757)
II. čast napokon: zeby nehoden bity mel cechmistrom, naposledy, ze gest czlowekem ponizenjm, ssarhom (ŽILINA 1620); naposledy na weky zahinuty musite (ZA 1676); tehdy naposledy kam se juš obratit maju (poddaní) (SEDLICE 1787 LP)