Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

trepať -e -ú nedok.

1. prudko kývať, mykať, hádzať, trepotať: t. rukami, nohami, vták t-e krídlami

2. takto udierať, búchať, tĺcť, trieskať: t. päsťou do stola, o stôl; t. na dvere, na bubon;

pren. expr. srdce mu t-e prudko bije

3. expr. prudko hádzať, vrhať: t. veci na kopu

4. expr. takto rozbíjať, tĺcť, trieskať: t. taniere, hrnce

5. uvoľňovať vlákno z text. rastlín: t. ľan, konope

6. prudko miešať, šľahať: t. smotanu; t. cesto; t. sneh z bielkov

7. expr. vliecť (význ. 2), teperiť, terigať: nebudem to t. nazad

8. expr. tárať: čo to t-š?

expr. t. → dve na tri;

dok. k 1 – 4, 8 trepnúť -e -ú -pol

// trepať sa

1. mykať sa, hádzať sa, trepotať sa: ryba sa t-e na udici

2. expr. vliecť sa (význ. 2), teperiť sa, terigať sa: t. sa taký kus cesty! kde sa (tam) t-š?!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trepať ‑e ‑ú nedok.; trepať sa

trepať -pe -pú trep! -pal -púc/-pajúc -púci/-pajúci -paný -panie nedok.


trepať sa -pe sa -pú sa trep sa! -pal sa -púc sa/-pajúc sa -púci sa/-pajúci sa -panie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať tĺcť mlátiť búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepať báchať búšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekať rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: prať ráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiť tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látať drať drviť degviť ťať lomiť sekať rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiť obšívať maľovať mastiť mydliť česať mangľovať hasiť: hluší, obšíva psa metloušľahať šibať švihať plieskať práskať korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackať fackovaťexpr.: oflinkovať páckať čapcovať čiapať fliaskať flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovať buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať chlomaždiť šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiť tentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacať bicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkať lupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopať búchať búšiť buchotať tĺcť tlkotať trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepať tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať usmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiť kántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladať rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasať pretriasať premieľať rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiť odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiť trúbiť vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčať sipieť syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať brechať prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť rapotať rapkať sypať súkať mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotať drkotať mrkotať gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiť šveholiť hrkútať ševeliť štebotať švitoriť džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkať šeptať šuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkať šepoliť šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomrať šamotiť šemotiť šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať mrmlať mrmotať mumrať brblať bručať dudrať dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlať huhňať fufnať chuchmať chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať jachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtať brbotať hatlať bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať trepať tliapať trieskať plieskať baláchať búchať kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesť motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť repentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziť remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovať mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestu šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať odoberať sa brať sa poberať saexpr.: pratať sa pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť sa ťahať (sa)hovor. expr.: štrachať sa tralákať sa tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať sa škarbať šľampať šmotkať sa cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť sa terigať sa redikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať sa trmázgať sa trmádzgať sa drgáňať sa drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať sa trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiť cupkať cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkať ťapkať tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkať hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvonknísať kolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohamiexpr. kyvkaťnár. kynkať: kyvkať hlavouklátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukamivykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zubmykať trepať trepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlamitrocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčomexpr.: mingať opálať hompáľať kolembať holengať combáľať celengať celembať bolengaťnár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievať vrtieť šmrdkať pošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostompokyvovaťexpr. pokyvkávať (chvíľami kývať)

2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčkuexpr. kyvkaťkniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlastrepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu


niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiť terigať trepať vliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

2. prichádzať s niečím • prinášať donášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášať odnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


šľahať 1. niečím pružným, ohybným prudko pohybovať a obyč. aj udierať; prudko dopadať: šľahať dobytok korbáčom; dážď šľahal do tvárešvihať šibať (miernejšie): švihá prútom vo vzduchu; pes šibe chvostom; šibať dievčence šibákomexpr. zried. šľahotať: plamene vysoko šľahocúplieskať (vyvolávať pritom prenikavý zvuk): plieskať korbáčom; vietor plieskal do oblokovbičovať (obyč. šľahať bičom): zajatca dali bičovať; dážď bičuje telokniž. mrskaťnár. šprihať: oheň, blesk šprihal

p. aj biť

2. prudkými pohybmi spracúvať, kypriť • trepať: šľahať, trepať bielky na sneh; šľahať, trepať šľahačku, smotanu

3. p. hádzať 1


tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať tliapať trieskať plieskať búchať kvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesť motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieť trkotať drkotať rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť rependiť klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotať ľapotať ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchať balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblať brbotať frfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na tri hovoriť, čo slina na jazyk donesie púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku mlátiť prázdnu slamu


vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť sa ťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemiprevláčať sa prevlačovať sa (z miesta na miesto)

2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sa teperiť sa terigať sa trepať sa štverať sa redikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavenýexpr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť sa tiahnuť sa liezť šúchať sa plaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláčiexpr.: trmácať sa ťarbať sa šuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmihovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cestynár. gáňať sanár. expr.: čriepňať sa smoliť sa targať sa šľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

3. p. plynúť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trepať, -e, -ú, trepúci/trepajúci nedok.

1. trochu expr. (čím, na čo; čím na čo, o čo, po čom, koho i bezpredm.) búchať, trieskať, tĺcť, biť, udierať: t. sekerou, čakanom, päsťou; t. na dvere, na oblok; t. na bubon; krúpy trepú o krov (Lask.); Začala trepať oboma rukami zúrivo po perine. (Švant.); trepe dlaňou na stôl (Al.); trepe podošvou o dlážku (Tim.); Mamenka ma trepali piestom po hlave. (Heč.); pren. Srdce mu trepe ako kladivo (Heč.) prudko bije.

2. (čo) údermi ničiť, rozbíjať: t. hrnce, taniere; Začal biť päsťou do stola, trepať predmety. (Urb.)

3. (čo) lámaním pazderia uvoľňovať vlákno, rafať: t. konope, t. ľan; pren. A teraz si na mojom grunte trepe konope z môjho konopiska! (Vaj.) žije z môjho, užíva moje vlastníctvo.

4. kuch. (čo) šľahať: t. vajcia, sneh, t. cesto, trepané halušky;

5. (čím, čo, zried. i koho) mykať, pomykávať, potrhávať; potriasať, mávať, triasť: t. rúčkami, t. krídlami, t. chvostom; Hermína trepe besne nohami, zvíja telom. (Švant.); neos. Hodilo ju [sovu] a trepalo znovu (Taj.) zmietala sa, mykala sa. Imro trepal ňou [zástavkou] zjašene nad hlavou. (Jil.); pren. t. jazykom veľa hovoriť;

6. expr. (čo, čím, kam) metať, hádzať niekam: Poleno na poleno trepú do peciska. (Hviezd.) No, skalami do holubov netrepem. (Jégé); pren. Taliani trepali na ľudí bez všetkého poriadku (Jégé) strieľali.

7. expr. (koho, čo) dopravovať niekam, privádzať, donášať, viesť, viezť, vliecť, teperiť: Eh, ale ma čerti trepali tie straky vyberať! (Lask.) Čo ho za dňa trepal ďas práve do kaštieľa? (Ráz.-Mart.)

8. expr. (čo i bezpredm.) hovoriť nezmysly, hlúposti, veľa rozprávať podaromnici, tárať: t. prázdne reči, t. hlúposti; „Čo trepeš?“ opýtal sa nedôverčivo. (Zúb.)

t. dve na tri, kniž. t. piate cez deviate; t. do (vospust) sveta, do vzduchu hovoriť hlúposti, nezmysly, prázdne reči;

opak. trepávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 5, 8 trepnúť, k 1, 5 zatrepať, k 3 otrepať, k 2 roztrepať, k 7 dotrepať

|| trepať sa

1. robiť prudké a krátke pohyby, mykať sa, šklbať sa, hádzať sa: Jaj, či sa tá [hus] len smiešne trepala, mykala, motala! (Ráz.-Mart.) Silvester sa trepal ako premožený pes. (Gráf); pren. Srdce sa mu trepalo v hrudi (Urbk.) rýchle bilo, tĺklo. Cíti, že je pod vyššou mocou, darmo sa mu hádzať, trepať (Kuk.) protiviť sa; gazdíček, ktorý sa len tak-tak trepe vo svojom gazdovstve (Jil.) obmedzene, biedne, chudobne gazduje;

2. zried. narážať na seba, vrhať sa vzájomne na seba, udierať do seba: Plamene sa hádzali, trepali o seba ako pripútané zvieratá. (Švant.)

3. expr. pomaly, namáhavo ísť, putovať, cestovať, terigať sa, liezť; tlačiť sa, pchať sa niekam: Nuž či to kto slýchal so zdravým rozumom sem sa trepať!? (Stod.) Po okne trepe sa mračno múch (Ráz.-Mart.) lezie.

4. neos. hovor. expr. snívať sa: Na to myslíš, tak sa ti potom o nej trepe. (Taj.);

opak. trepávať sa;

dok. k 2 trepnúť sa, k 1 zatrepať sa


trepnúť, -ne, -nú, -pol dok.

1. (čím, čím do čoho, na čo, o čo, po čom, čo o čo i bezpredm.) buchnúť, tresnúť, udrieť: t. dvermi; t. päsťou do okna, na stôl; t. (kladivom) po štoku (Hor.); trepne hrniec o uhol pastierne (Hviezd.); Kladie pohár na stôl a trepne ním o druhý. (Tim.) Tu zrazu čosi trepne. (Tim.)

2. expr. (čím) naraziť, vraziť: trepnúť hlavou hen o parkan (Škult);

3. (koho, čo) silno udrieť, dať úder niekomu: t. niekoho o stenu, o zem hodiť; trepol ma akýmsi obuškom (Jégé);

4. (čím) myknúť, trhnúť: [hus] krídlom trepla, nôžkou trhla (Taj.); hlavátka chvostom trepla (Ráz.-Mart.);

5. expr. povedať niečo, obyč. nezmysel, hlúposť: Zrazu len trepne, že mal koňa bledobelasej farby. (Jes-á);

nedok. k 1, 4, 5 trepať

|| trepnúť sa expr. udrieť sa, buchnúť sa, naraziť, vraziť do seba: Trepli sa dovedna vo tme, ale on akoby nezbadal. (Tim.);

nedok. trepať sa

trepať trepať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu