inteligencia -ie ž.
1. duš. vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové nadanie: prirodzená i., vysoká i.
2. spoloč. vrstva duševne pracujúcich ľudí: humanitná, technická i.;
inteligenčný príd. k 1: psych. i. kvocient pomer mentálneho a fyzického veku; číselné označenie úrovne inteligencie skúmanej osoby